F1.sk F1.sk

Kimi Räikkönen: V tých časoch mali k sebe jazdci oveľa väčší rešpekt
zdroj: Alfa Romeo Racing

Kimi Räikkönen: V tých časoch mali k sebe jazdci oveľa väčší rešpekt

Už začiatkom septembra vyjde prvá a posledná autorizovaná kniha o majstrovi sveta formuly 1. Portál F1.sk vám prináša prvé informácie a tiež exkluzívny úryvok z knihy Neznámy Kimi Räikkӧnen.

Takmer 300 strán o chlapcovi zo skromných pomerov, ktorý však dokázal preraziť až na vrchol jazdca formuly 1. Príbeh o Icemanovi, ako ho nazval Ron Dennis, šéf tímu McLaren. 

Napríklad v susednom Maďarsku sa z knihy stal bestseller, predalo sa vyše 30.000 výtlačkov. Kimi je jednoducho hviezda a to nielen u priaznivcov Formuly 1. Tento enigmatický jazdec nevpúšťa len tak hocikoho do svojho súkromia, no spisovateľa Kari Hotakainena áno. 

Udelil mu exkluzívny prístup do svojho sveta i myslenia a vznikla tak šikovne napísaná kniha, ktorá síce nie je prioritne pre hardcore fanúšikov Formuly 1. Nenájdete v nej opisy dramatických súbojov, popisy veľkých cien, ale skôr Kimiho cestu na vrchol. Spoznáte ho oveľa lepšie ako človeka a jazdca. A súčasťou knihy sú aj doteraz nezverejnené fotografie z Kimiho archívu. 

F1.sk prináša exkluzívny úryvok z knihy Neznámy Kimi Räikkӧnen:

V Kimiho izbe sú tie iné časy na pol metra vzdialené. Na poličke s prilbami leží na čestnom mieste prilba nesúca meno Jamesa Hunta, ktorú mal Kimi na sebe na Veľkej cene Monaka roku 2012. A pod menom Hunta Kimi štartoval aj na pretekoch snežných skútrov. 

Prečo práve James Hunt? A čo zvláštne je práve na stajni McLaren? Odpoveď znie: Anglicko. Mágia uzavretej dráhy tam má dlhé, alkoholom opojené a krvavé tradície. James Hunt patrí medzi najznámejších britských jazdcov, mal horúcu hlavu, žil ľahkovážne, a keď opätovne havaroval, dostal prezývku „Hunt the Shunt“. Hunt vyhral majstrovstvá sveta formuly jeden roku 1976, ale viac ako pre jeho majstrovský titul naňho spomínajú pre jeho spôsob života, ktorý nám dnes pripadá nestriedmy. Normy tých čias v nás dnes vyvolávajú hrôzu. 

Čo teda Kimi obdivuje na tých minulých časoch?

„V časoch Hunta mali k sebe jazdci navzájom oveľa väčší rešpekt. Ak by vtedy boli vrazili súperovi do boku, mohlo ho to stáť život, pretože benzínové nádrže boli po oboch stranách auta. Teraz, keď je všetko oveľa bezpečnejšie, možno robiť hlúposti. Vtedy to nebolo možné. Mali sa navzájom v úcte, pretože vedeli, že ich život visí na vlásku. Teraz ak niekto zakliní niekoho iného, nič sa nedeje. Jazdci boli v tom čase oveľa viac spolu, chodili spoločne von. Tá spolupatričnosť vyplývala zrejme zo strachu zo smrti,“ hovorí Kimi, a to isté potvrdzuje James Hunt:

„Lepšie je vyhodiť si z kopýtka dnes večer, lebo zajtrajší večer už nemusí prísť.“ Takto to zhrnul v životopise, ktorý napísal Gerald Donaldson.

Kombinácia zábavy a blízkosti smrti sa zdá groteskná, ale vtedy to bola pravda. V rokoch 1970 – 1982 vo formule prišlo o život jedenásť jazdcov. A ešte jeden ďalší mal podľa všetkých predpokladov vtedy zomrieť, ale tento ťažko popálený muž potom naďalej chodil na preteky od mikrofónu k mikrofónu a vyjadroval sa o tomto športe a jeho zákonitostiach... 

***

Kimi sa presťahoval do Holandska a býval s mechanikom tímu PDB v meste Vlaardingen, neďaleko Rotterdamu. Onedlho sa k nim prisťahoval Kalle Jokinen. Odtiaľ potom odchádzali dodávkou na preteky po celej Európe. S výbavou takmer takou dobrou ako Kimiho schopnosť spať. To dokazujú aj slová Petra de Bruijna.

„Tú prezývku Ľadový muž mu vymysleli neskôr, ale malú ukážku sme z nej mohli vidieť už aj my. Kimi sa naozaj nestresoval. Spomínam si na jedny majstrovstvá Európy vo Francúzsku. Kimi vždy meškal, keď sme išli na trať. Predchádzajúci večer som mu oznámil, že ráno naňho nebudeme čakať. Kimi mi zavolal a pýtal sa, kde som. Odpovedal som, že som už odišiel, lebo ho nikde nebolo. Trať bola vzdialená štyridsaťpäť kilometrov a bol som si istý, že nestihne tréning, ale pol hodiny po našom príchode sa tam zjavil s úsmevom na tvári a v pohode, vraj si stopol auto druhého tímu. No problem.“

Štipka lenivosti, dobrý spánok, ležérny postoj a veľká rýchlosť. Urobil dojem. 

***
Kimi si po celý čas svojej kariéry v F1 uvedomoval, ako tvrdo jeho rodičia museli drieť a ako sa preňho obetovali. Aj to, že bez vonkajších zdrojov by sa nikdy nemohol dostať tam, kde je teraz. Mnohé veci do seba zapadli. Potreboval aj šťastie, ale jedna vec bola jasná od samého začiatku: Kimi je mimoriadne rýchly. Pri pretekoch motokár sa vykryštalizuje niečo, čo sa potom prejaví vo formule: rozdiely sú také minimálne, že treba byť práve o ten nepatrný, kratučký moment drzejší a odvážnejší ako ostatní. Nervy sa testujú na miestach, ktorými je teoreticky nemožné prejsť, ale jemu sa to podarí.

Myllyrinne hovorí o tienistých stránkach tohto športu. „Úplne na začiatku si ľudia myslia, že z ich syna bude nový Räikkönen alebo podobne, a niektorí sú ochotní investovať závratné sumy, aj keď fakty hovoria jasne proti. Tento šport je ako droga, pretože rozdiel medzi špičkovým a takmer špičkovým jazdcom je taký malý. Aj ja viem, že na európske preteky chodia mnohí, ktorí si vzali veľké bankové pôžičky a na bytoch majú hypotéky. A viem, že z toho nič nebude. Keď ti to prerastie cez hlavu a nenájde sa nikto, kto by to zaplatil, potom je lepšie sa na to vykašlať a urobiť za všetkým bodku.“ 

Rami dlhší čas jazdil na motokárach s Kimim, potom s pretekmi skončil a stal sa mechanikom. „Mohol som mať pätnásť, keď som s tým skončil, už som nemal motiváciu. Navyše som mal štyri-päť kíl nadváhy. V prípade Kimiho je super, že robota, ktorú do nás vložili mama a tatko, plus štigro ho dostali na také miesta, kde si všimli jeho talent. A on je strašne húževnatý. Na ničom nezáleží, keď potrebuje predbiehať,“ hovorí Rami, ktorý sa v súčasnosti stará o Kimiho nehnuteľnosti a každodenné záležitosti, čiže robí presne to, čo robil pred svojou náhlou smrťou otec Matti.

V istom období bol Kimi taký rýchly, že sa mu každodenný život zdal pomalý. Najmä škola. Sedenie, čítanie, bifľovanie. Učenie mu komplikovala dyslexia, ktorú Kimi zdedil po matke. Podľa Pauly mali Kimimu pomôcť s jeho problémom hneď v prvej triede. „Rami zvládal školu vždy v pohode, ale s Kimim to bolo náročnejšie, keďže mal dyslexiu. Bojovali sme do tretej triedy. Vždy, keď bol Kimi trpezlivý a dokázal sa trochu sústrediť, tak to išlo. Keď v piatej triede prepadol, bolo to pre Kimiho ťažké, ale bolo to správne rozhodnutie. Lepšie bolo zopakovať si ročník v malej škole v Karhusuo, keď mal pri sebe starých kamarátov. Keby sa to stalo neskôr a opakoval by triedu vo veľkej škole v Karakallio, bolo by to oveľa ťažšie. Čítanie nebolo nikdy Kimiho obľúbenou činnosťou, radšej pracoval rukami, športoval a jazdil.“

Kniha Neznámy Kimi Räikkӧnen vychádza už 3. septembra. Dozviete sa v nej, čo hovorí človek, ktorý zvyčajne nehovorí... a čo si myslí človek, o ktorom mnohí vedia, ale málokto ho pozná. 

Milan Buno, literárny publicista

Najnovšie z kategórie: Kimi Räikkönen

Pozri viac

Odporúčame

Magazín

Pozri viac

AUTO.sk