F1.sk F1.sk

Gerhard Berger: Poviedky s Ayrtonom Sennom
zdroj: Red Bull / GEPA

Gerhard Berger: Poviedky s Ayrtonom Sennom

Len málo ľudí na tomto svete môže povedať, že legendárneho Ayrtona Sennu poznali lepšie. Rakúšan Gerhard Berger sa so Sennom stretol prvýkrát v roku 1983 vo Formule 3 a pretekaním spolu strávili množstvo rokov.

V roku 1990 prišiel Berger do McLarenu už ako ošľahaný veterán F1. Na konte mal päť víťazstiev a vo Wokingu nahradil rozhnevaného Alaina Prosta. Po veľkom rivalovi, s ktorým už ani nerozprával dostal Senna ako tímového kolegu svojho dlhoročného kamaráta. Gerhard a Ayrton spolu strávili v McLarene tri sezóny, počas ktorých sa ešte viac zblížili, ako jazdecky, tak osobnostne.

„Stretli sme sa v F3 a už od začiatku sme si padli do oka. Kúpil som monopost F3 od Dicka Bennettsa, za ktorého Ayrton pretekal. Vždy keď som si k nemu prišiel po náhradné diely alebo niečo podobné, stretol som aj Sennu,“ rozpovedal sa Berger pre Autosport.

„Raz sme pretekali v Macau. On vyhral, ja som skončil tretí, ale mal som najrýchlejšie kolo. Vedel som však, že ho nemám, v mojej tabuľke bol najrýchlejší Ayrton, no niekto pri vyhlásení urobil chybu. Neprikladal som tomu veľký význam, večer som šiel na párty, kde ku mne prišiel a povedal mi: ,Nemáš najrýchlejšie kolo!‘. Vtedy som si uvedomil, aký je to súťaživý človek. To bol len začiatok,“ povedal Berger.

„Vždy som ho však mal rád. Bola medzi nami dobrá chémia a zakaždým to bol ten správny mix vzájomných súbojov a zábavy. Tak to šlo až do posledného dňa.“

Senna prišiel do Formuly 1 v roku 1984, kedy sa pripojil k tímu Toleman. Berger ho nasledoval v polovici tej istej sezóne, keď sa upísal stajni ATS. Ich cesty sa stretli v roku 1990, kedy si Rakúšan prehodil miesto s Alainom Prostom, ktorý odišiel do Ferrari. Po ich vzájomných nezhodách to bola pre Sennu spásonosná zmena.

„Myslím, že to preňho bola veľká úľava, pretože zažíval ťažké časy. Chcem povedať, že mám rád aj Prosta, s ktorým mám skvelý vzťah a rešpektujem ho. Je to skvelý, skvelý pretekár. Pravdou však je, že Ayrton bol rýchly. Môžete to vidieť pri pohľade na dáta. Bol rýchlejší všade, okrem Paula Ricarda, to bolo Alainovo miesto,“ hovorí Berger.

No napriek všetkej tej nenávisti a rivalite zostáva Prost mužom, ktorého Senna rešpektoval najviac. „Kto ho dokázal vyzvať úplne maximálne? V čase na kolo bol k nemu možno najbližšie. Pokiaľ však išlo o víťazstvá v pretekoch, bol určite Alain tou najväčšou výzvou, pretože ten vedel skvelo čítať preteky, nastaviť auto a nakoniec vyhrať.“

„Všetky tie diskusie o lepšom motore, horšom motore, to bola viac politika, než fakty.“

„Ayrton bol z tých rokov a toho všetkého zranený, keď som prišiel do tímu, všetko sa to zase upokojilo a uvoľnilo,“ povedal Berger, podľa ktorého bol Ayrton absolútne jedinečný tímový kolega. Nikoho takého predtým ani potom nezažil.

„Všetci ostatní pri ňom vyzerali ako školáci. Vážne, on mal úplne všetko. Bol rýchlejší, sústredenejší, talentovanejší a skúsenejší, než ostatní. Prvýkrát jazdil na motokárach ešte ako trojročný. V čase jeho príchodu do F1 mal za sebou cez 400 štartov.“

„Skúmal som ho prvý rok. ,Ako ho môžem poraziť alebo vyviesť z miery?‘. No je to veľmi ťažké, nenájdete žiadnu slabinu. Preteky skončia a preňho bolo najdôležitejšou vecou video. Sedel tam a znovu ich sledoval. Schumacher bol v tomto rovnaký. Ayrton sledoval všetko. On bol prvý, ktorý začal skúšať nájazdy a výjazdy z boxov inak, ako všetci pred ním.“

Napriek tomu všetkému však Berger dokázal so Sennom udržať krok, aj keď poraziť ho bola už úplne odlišná úloha. A preňho nesplniteľná. „Spomínam si na kvalifikáciu Imole. Dostal sa na pole position, potom ja, potom zas on. Takto sa to vymenilo asi štyri alebo päťkrát, a znovu čerstvá zmes. Ayrton vystúpil z auta, prišiel ku mne a hovorí: ,Počuj, môžeme prestať alebo ísť do ešte nebezpečnejších vecí‘. Odpovedám: ,Poďme‘. Takže to niekedy bolo tvrdé,“ spomína.

Veľkou epizódou v ich spolupráci sa stala Veľká cena Japonska v roku 1991, kedy Ayrton daroval svojmu tímovému kolegovi víťazstvo. Berger z toho však rozhodne radosť nemal. „Nepáčilo sa mi to. Veď bojoval o šampionát, kým pre mňa bolo od určitého bodu jasné, že nemám šancu. Bol som na pole postion, on bol druhý. Viedol som, no potom sa mi rozbil plyn. Ayrton šiel do vedenia. V poslednom kole však začal spomaľovať, hovoril som si, že má problém a že je to fér, lebo aj ja som mal.“

„Vyhral som, no myslel som si, že mal naozaj poruchu. On mi to však nechal. Nepáčilo sa mi to a ani som si to víťazstvo necenil. Ale stalo sa to.“

Presuňme sa ale z okruhov do bežného života. Za tri sezóny si totiž Rakúšan neraz urobil zo svojho kolegu dobrý deň. Zo srandy mu napríklad vyhodil tašku z vrtuľníka, na hotelovú izbu mu vypustil húf žiab alebo mu nalepil pornografický obrázok do pasu. Príbehy časom v padoku zľudoveli.

„Niekoľkokrát dostal aj on mňa. Dialo sa to prakticky každé preteky a najmä počas testov. Myslím, že ja som bol jediný, od ktorého to bral. Boli sme si celkom blízki a dobrí priatelia.“

Okruh Imola a slávna zákruta Tamburello hrala v kariérach oboch pilotov významnú úlohu dávno predtým, než tam Ayrton tragicky zahynul. Berger v tom mieste havaroval v roku 1989, jeho monopost sa následkom havárie vznietil. „Volal mi do nemocnice a pýtal sa, ako sa mám. ,Musíme niečo urobiť s tým múrom, pretože jedného dňa tam niekto zahynie‘, povedal mi. Odpovedal som mu, že má pravdu. Pôjdeme tam a nájdeme spôsob, ako prinútiť organizátorov, aby s tým niečo urobili.“

„Pamätám si to, akoby to bolo včera, vybrali sme sa z boxov bok po boku, obaja v kombinéze smerom k Tamburellu. Nazreli sme cez múr a videli, že tam tečie rieka. Pozreli sme jeden na druhého, pomysleli sme si, že sa s tým naozaj nedá nič robiť. Nepremýšľali sme o šikane alebo niečo podobné. Prijali sme to takto a odišli preč.“ Presne tento múr sa Ayrtonovi stal neskôr osudným.

Tragický víkend na jar roku 1994 máta Bergera dodnes. „Celý ten príbeh je smutný. Po smrti Rolanda Ratzenbergera sme mali míting. Po ňom ku mne Ayrton prišiel a hovorí: ,Gerhard budúci víkend musíme urobiť viac pre bezpečnosť‘. V týchto veciach bol ešte prísnejší, než ja.“

„V nedeľu sme prišli na štartový rošt. Ayrton bol prvý na pole position, ja priamo za ním na treťom mieste. Michael Schumacher bol druhý. Pamätám si to dobre, šiel som hneď za nimi keď Ayrton vyletel z trate. Hovoril som, že je to dobré, že to je dobrý uhol a bude to v poriadku. Nebol to totiž priamy čelný náraz. No potom zastavili preteky,“ spomína Rakúšan.

„Bernie Ecclestone prišiel a povedal, že je vonku z auta. To v našom jazyku znamená, že je v poriadku. Takže som sa ďalej nepýtal, len vyčistia okruh, upracú trosky a ideme ďalej. Nenapadali mi žiadne zlé veci. Po reštarte som odjazdil pár kôl, no prišiel problém s tlmičom v zadnej časti a musel som zastaviť.“

„Vrátil som sa do garáže a sadol si na stôl. Prišli za mnou a hovoria mi, že Ayrton bojuje o život a je na tom veľmi zle. V tom som počul ranu a mechanici lietali vzduchom, bol to Michel Alboreto, prišiel o koleso priamo pred boxami (pilotovi Minardi sa po zastávke uvoľnilo pravé zadné koleso a vletelo medzi mechanikov v pit lane, kde zranilo štyroch z nich, pozn. red.). Opäť niekto prišiel a hovorí mi, že s Ayrtonom to je vážne. Nemohol som tomu uveriť, veď to nevyzeralo tak zle.“

„Zavolal som Josefa Leberera, nášho fyzioterapeuta a odleteli sme vrtuľníkom do Bologne, aby sme zistili situáciu. Pred operačnou sálou nám povedali, že jeho stav je kritický.“

„Potom odtiaľ vyšiel Sid Watkins. ,Nevyzerá to dobre, ale chceli by ste ho vidieť?‘ opýtal sa nás. Bol som prekvapený, ale súhlasil som. Vošli sme tam, stále na ňom pracovali, robili niečo s jeho hlavou, no úprimne si myslím, že v tom čase bol už mŕtvy. Chvíľu sme pri ňom zostali, krátko po našom odchode potvrdili, že je koniec.“

Berger priznal, že ho táto udalosť prinútila vážne uvažovať o konci kariéry. Po dvoch dňoch rozmýšľania sa však rozhodol pokračovať. „Je to motoršport, zakrátko sa všetko vrátilo do normálu. Ale niekedy premýšľam, čo ak by Ayrton zotrval vo Williamse počas Neweyho éry. Boli tam Damon Hill, potom Jacques Villeneuve. S pilotom ako Ayrton v aute si nemyslím, že by sme videli vyhrávať niekoho iného,“ povedal Berger.

A prišiel by čas presunúť sa aj do Maranella? „Bol to jeho sen. Stále mi hovoril o tom, že jedného dňa chce ísť do Ferrari. Neboli však dosť dobrí, aby tam mal výsledky. Podľa mňa každý túži tam raz pretekať.“

A aký by bol Senna dnes, keby ešte žil? Berger v tom má jasno. „Vidím ho ako prezidenta Brazílie, jednoznačne a stopercentne. Na pohrebe stál rad ľudí dlhý desať kilometrov. Niečo neskutočné. Môžeš byť talentovaný, tvrdo pracovať, mať dobré auto, správny tím a vyhrať. Ale šarm a osobnosť si kúpiť nemôžeš. A Ayrton bol presne takou osobnosťou. Mal svoj osobitý šarm a vedel ho používať. Veľmi, veľmi dobre to vedel.“

Najnovšie z kategórie: Gerhard Berger

Pozri viac

Odporúčame

Magazín

Pozri viac

AUTO.sk