F1.sk F1.sk

Reportér, ktorý informoval o Schumacherovej nehode: Kiežby som na ten týždeň dokázal zabudnúť
zdroj: TASR/AP

Reportér, ktorý informoval o Schumacherovej nehode: Kiežby som na ten týždeň dokázal zabudnúť

Aj päť rokov po nehode Michaela Schumachera sa reportérovi Craigovi Slaterovi vracajú spomienky na týždeň, ktorý strávil v nemocnici v Grenobli. Najviac mu utkvelo v pamäti správanie dotieravých novinárov, ktorí akoby ani nemali žiadne zábrany. Jeden obraz by však z hlavy vymazal oveľa radšej ako ostatné.

Slater si vo svojom článku pre Sky Sports spomína na dni po zverejnení informácie o Schumacherovej nehode. Spočiatku sa nezdalo, že by malo ísť o niečo, čo by tak hlboko poznačilo svet motoršportu. "Podľa riaditeľa rezortu Méribel zranenia 'neboli vážne'. Bol síce 'trochu otrasený', ale po páde na zjazdovke 'pri vedomí'."

Všetko sa však obrátilo naruby už o dve hodiny neskôr, keď Schumacherova manažérka rozoslala správu, v ktorej sa písalo o jeho "zdraví" (po anglicky health, pozn. red.). "Je to terminológia, ktorá sa používa vo vážnych situáciách. Oznámila, že ohľadom jeho stavu nebudú zverejňované žiadne priebežné správy — opäť takmer záruka niečoho vážneho."

Indície potvrdili miestne noviny s dobrými kontaktmi na nemocnicu. Reportéri už nemali na čo čakať. "Poslali nám detaily ohľadom tlačovej konferencie na nasledujúce ráno. Nastal čas nájsť kameramana a objednať letenky."

Schumacherov stav bol zatiaľ označovaný ako "kritický". Unavení neurochirurgovia sa celú noc nezastavili, no a ráno ešte novinárom na tlačovke opisovali procedúry, ktorými si Schumi prešiel.

Tlačová konferencia v nemocnici v Grenobli po nehode Michaela Schumachera
TASR/AP

Slaterovi sa na spomínanú tlačovú konferenciu nepodarilo dostať včas, tak zatiaľ o situácii informoval v štandardnom spravodajskom bloku. O novinky o Schumacherovi bol obrovský záujem. "Nič také som v živote nezažil."

Keď Slater konečne priletel do Francúzska, zaskočil ho chaos, ktorý nemocnicu ovládol. "Scéna, ktorá nás v Grenobli privítala, mi nepripomínala nič, čo som videl za 25 rokov vysielania športových udalostí."

"Nemocnica mala pred hlavnou budovou dve parkoviská pre zamestnancov o rozlohe 80 metrov štvorcových. Obe tieto parkoviská boli teraz zaplnené dodávkami so satelitmi a autami s kamerami. Napočítal som viac ako 30 rôznych spoločností, ktoré vysielali naživo," spomína britský reportér. "Boli tam zastúpení všetci od Argentíny, cez Kanadu, Nový Zéland až po Japonsko."

Počet ľudí v nemocnici sa dramaticky zvýšil. "Nemocnica bola zaplavená, len ťažko mohla kontrolovať to, čo sa dialo. Televízne štáby, plniac vestibul, sa naťahovali o miesto s pacientmi a ich príbuznými. Z hlavnej jedálne sa stala jedáleň pre médiá."

Podľa francúzskych zákonov majú novinári veľkú voľnosť aj v nemocniciach, a niektorí to patrične využívali. "V skutočnosti ste mohli nastúpiť do výťahu a vystúpiť na poschodí, kde bol liečený Schumacher. Mohli ste sa na tom poschodí prechádzať po chodbe. Neslávne známym sa stal jeden 'novinár', ktorý sa v snahe dostať sa k jeho posteli prezliekol za kňaza."

Počet "zdrojov", ako ich Slater označuje, na Schumacherovom poschodí stúpol niekoľkonásobne. "Mal som asi tri alebo štyri rozhovory s príbuznými pacientov, ktorí boli liečení na rovnakom poschodí. Tvrdili, že sa rozprávali s jeho bratom Ralfom alebo jeho otcom Rolfom. Najčastejšie sa objavovalo tvrdenie, že ho majú kvôli liečbe čoskoro previezť do Švajčiarska alebo Paríža. Ukázalo sa, že neopodstatnené."

"S miestnymi sme mali bizarné rozhovory. Jeden postarší francúzsky pacient sa dožadoval odpovede na otázku, prečo sme neprišli spraviť interview s ostatnými ľuďmi, ktorí boli liečení v tej nemocnici, ale sme sa objavili len pri celebrite, akou je Schumacher," pokračuje Slater.

Keď sa napokon Schumacherova manažérka rozhodla o niečom informovať — a azda tým aj znížiť výskyt rôznych "kňazov" — mala problém. "Kvôli veľkosti tejto mediálnej skrumáže sa z pokusov o zorganizovanie brífingu ľahko mohla stať fraška. Sabine Kehmová sa pokúsila dať dokopy možno desať anglicky hovoriacich štábov na krátke vyhlásenie. Chýry sa však rýchlo rozšírili."

Sabine Kehmová po nehode Michaela Schumachera
TASR/AP

"Z polkruhu desiatich kamier, ktorý som dal dokopy, sa čoskoro stal celý kruh dvadsiatich. Za chvíľu tam v strede bolo miesto len pre Sabine. Miesto tam možno bolo, až kým sa jeden taliansky kameraman nezačal plaziť ostatným popod nohy. Zaplnil poslednú medzierku. Celé snaženie vyšlo navnivoč," opisuje obrovský chaos.

Po dvoch dňoch tohto kolotoča bol Schumacherov stav stabilizovaný, vyhlásení bolo čoraz menej. Slater, každú hodinu informujúc o "v podstate tom istom", navrhol priniesť do správ niečo iné ako steny francúzskej nemocnice. So štábom sa presunuli priamo na miesto nehody, do lyžiarskeho strediska Méribel.

"Pre stredisko by to mohla byť negatívna publicita. Trvalo nám viac ako hodinu, kým sme našli nejakého hoteliéra alebo predstaviteľa, ktorý by s nami hovoril. Obchody hlásili veľký nárast v predaji prilieb," odbočil Slater. "Miestny inštruktor sa ponúkol, že ma zavedie na miesto nehody. Odmietol som ísť priamo na to miesto, ale chcel som si pozrieť, ako je oddelená zjazdovka od okolia."

V tomto smere vraj stredisko mohlo vyvinúť aj viac úsilia. "Povedali mi, že v tomto stredisku majú okolo 50 nehôd ročne. Nie som žiaden lyžiar, ale mne pripadalo značenie hranice zjazdovky primitívne; v dosť veľkých intervaloch boli postavané drevené palice. Asi každých dvadsať metrov. Neskôr sa ukázalo, že to spĺňalo francúzske štandardy, hoci mnoho ľudí v Méribel mi hovorilo, že inde sú zjazdovky ohraničené oveľa lepšie."

Zjazdovka v Mérible
TASR/AP

Až na ceste späť si Slater uvedomil, že o pár minút budú všetci oslavovať príchod nového roka. Takmer všetci. "Bol to moment, keď som sa zastavil a zamyslel sa nad Schumacherovcami, nad všetkým, čím si prešli. To možno znie bezcitne, ale posledné tri dni sme boli ako na špagáte."

"Niekoľko ľudí a organizácií sa v ten týždeň v Grenobli zachovalo naozaj pekne. Špeciálna pochvala určite patrí Sabine Kehmovej. Vnímal som ju ako veľmi silnú už pri práci so Schumacherom. V ten týždeň ale pre Schumacherovu rodinu predstavovala ohromný štít pred novinármi. Nikdy nezapredala ich dôveru uprostred niečoho, čo muselo byť pre ňu osobne náročné."

"Mercedes i Ferrari sa zachovali naozaj pekne. Odpovedali na moje telefonáty, aj keď ich mohli ignorovať. A boli prívetiví. Mercedes napokon cítil, že by mal dôstojne mlčať. Ferrari, s ktorým Schumacher tak veľa získal, to spraviť nemohlo. Nebolo by to vhodné. Ukázali svoju obrovskú starostlivosť a citlivosť. Tretieho januára, v deň Schumacherových 45. narodenín, bola v Grenobli mizerná atmosféra. Aj napriek tomu veľká delegácia z Ferrari vrátane mnohých členov fanklubov — tím im pomohol zaplatiť cestu — mu vzdávala pred nemocnicou hold," píše Craig Slater.

Corinna Schumacherová (2013)
TASR/AP

"Je však smutné, že ešte dlho si budem pamätať iný obraz," dodáva. "V nemocnici v Grenobli boli pre návštevy len dva vchody. Ani pri jednom nebolo umožnené zaparkovať auto hneď pri vchode, pretože tam stáli sanitky. Znamenalo to, že Corinna Schumacherová musela každý deň vykročiť na 25 metrov dlhú cestu priamo do páľavy bleskov a svetiel. Je mi ťažko, keď si spomeniem na bezhraničnú bezcitnosť tých, ktorí jej bránili v ceste a v takej chvíli jej do tváre strkali kamery."

"Na veľa vecí z toho týždňa si nepamätám — kde som jedol, v ktorom som bol hoteli, s kým som tam letel. Kiežby som mohol zabudnúť na to, ako zaobchádzali s Corinnou…"

Najnovšie z kategórie: Michael Schumacher

Pozri viac

Odporúčame

Magazín

Pozri viac

AUTO.sk