F1.sk F1.sk

Lewis Hamilton vo veľkom majstrovskom rozhovore
zdroj: TASR/AP

Lewis Hamilton vo veľkom majstrovskom rozhovore

Lewis Hamilton získal v tomto roku už svoj piaty majstrovský titul; postupne sa tešil v rokoch 2008, 2014, 2015, 2017 a 2018. Na okruhu bratov Rodríguezovcov v Mexico City následne predstúpil pred novinárov a odpovedal na množstvo rôznorodých otázok.

Túto sezónu by sme mohli opísať dvoma spôsobmi, ktoré sú spolu prepojené. Ferrari ušla lopta (z anglického "drop the ball", čo v preklade znamená "spraviť chybu" resp. "zakopnúť") a ty si ju vykopol z parku.

LH: (úsmev) "Tak tento opis nie je zlý, ale ja som ho nepovedal. To vy! Bola to neskutočná sezóna, taká ťažká; psychicky i fyzicky pre každého v tíme. Z pohľadu jazdcov bola kľúčová mentálna stránka. Ferrari bolo v určitých okamihoch ročníka mimoriadne silné. Platilo to hlavne v prvej polovici sezóny. Nevedeli sme, ako to skončí. Najlepšie časti ročníka však boli práve vtedy, keď sme strácali a nevyzeralo to dobre. Strácali sme sedem bodov, čo možno neznie ako veľa, ale potom sme sa prepadli ešte výraznejšie, no dokázali sme sa vrátiť do hry a spolu odviesť lepšiu prácu ako oni - ako ich tím a ich jazdec. Práve toto sa podľa mňa napokon postaralo o rozdiel a celý tím na to môže byť hrdý."

Keď malo Ferrari lepšie auto... aké ťažké bolo udržiavať si koncentrovanosť a neprepadať panike?

"V takýchto prípadoch je to zvyčajne tak, že to preženiete a zájdete za limit. Bolo teda dôležité neprehnať to. V takých chvíľach viete spraviť len obmedzené množstvo veci. Ja som dobrý v tom, že nezájdem za limity auta a nepreženiem to. Teda môžem zájsť za jeho limit, ale nie až do takej miery, že by to už škodilo. Robím to teda kontrolovane. V určitých okamihoch všetci zájdeme za limit, ale nemám pocit, že by som to v tomto roku robil často. Možno v úvode ročníka, keď som potreboval kompenzovať napríklad problémy, ktoré sme mali s pneumatikami. Potom sme sa dostali do prostrednej časti sezóny. V Spa sme boli všetci poriadne nabudení, pretože sme mali pripravené skvelé vylepšenie. Bolo to niečo obrovské, asi najväčšie, ako som zažil od roku 2009 v McLarene. Vtedy sme mali fakt na h**** auto, ale od Nürburgringu sme sa odrazu zlepšili o osem desatín sekundy. Ale áno, aj Ferrari prišlo do Spa s rovnako veľkým, ak aj nie ešte väčším balíkom!"

Ferrari bolo lepšie v Spa a v kvalifikácii v Monze následne obsadilo prvé dve priečky. V nedeľu si to potom zvrátil a zdá sa, že práve vtedy sa to zvrátilo.

"Kvalifikovali sme sa na treťom mieste, čo pre nás samo o sebe nebola až taká psychologická rana. Preteky predtým sme prehrali a bolo nám teda jasné, čo nás v Monze čaká. Ja som bol však sám na seba nahnevaný, pretože ak by som dal perfektné kolo, možno som mohol mať druhé miesto. Vždy som k sebe kritický a myslel som len na to: 'Do pekla, toľko som na to trénoval a potom to v kvalifikácii takto dose****m'. Tu a tam som stratil po pol desatinke, pričom práve to sa postaralo o rozdiel medzi druhým a tretím miestom. Sobotňajší večer bol potom ťažký a veľa som premýšľal o tom, aký agresívny by som mal byť v nedeľu. Je veľmi ťažké správne to posúdiť. Zájdete totiž príliš ďaleko, spravíte hodiny, zapríčiníte nehodu, haváriu alebo čokoľvek. Alebo na druhej strane nezájdete dosť ďaleko a nevyťažíte z výhody, ktorá sa možno núkala. Dopredu to neviete. Až do okamihu, kým sa niečo neudeje, tak neviete, čo sa vlastne stane - a práve to je na motoršporte skvelé. Každú nedeľu platí, že prvá zákruta, ale aj tá druhá, je vždy iná. Nedokážete predpovedať, čo spraví ten druhý. Toto je to najvzrušujúcejšie, ale práve to spôsobuje aj najväčšiu nervozitu. Povedal by som, že tá nedeľa bola pre nich asi najtvrdšou psychickou ranou v sezóne. Pre Seba bola psychologicky ťažkou chvíľou aj tá, keď v Hockenheime spravil chybu. Keď spraví chybu tím, tak to bolí, ale keď ju spravíte vy a bolo to vo vašej kontrole, tak je to absolútne strašný pocit. Bral si to k srdcu. Potom prišiel ten boj v Monze, čo bola pre nich ako tím rana. My sme sa však po tomto skvelom výsledku neuspokojili. Vedeli sme, že nás čaká veľa práce a blížil sa Singapur, kde nás Ferrari zvyčajne ničilo. Ale aký parádny víkend to napokon bol. Nikto z nás nečakal, že vyhráme v Hockenheime, Monze a hlavne v Singapure. Spoločne sme teda v našom tíme odviedli úchvatnú prácu. Všetko - aj to, ako sme jednotlivé časti víkendu manažovali, či sme v kvalifikácii na trať išli ako prví alebo až neskôr - čo Ferrari robí vždy, ale potom uviazne v premávke... My sme sa navzájom počúvali a zvládli sme to."

Keď sa na to pozrieme z hľadiska toho, či si z auta dostal maximum. Nebolo veľa víkendov, keď to nevyšlo, nie?

"Ale bolo. Pozrite sa na Čínu, to bol šokujúci víkend. Montreal bol šokujúci víkend. Rozhodne boli aj takéto. Prvá polovica ročníka nebola práve najlepšia, aj keď v melbournskej kvalifikácii sme ukázali štipku mágie a hovorili sme si: 'OK, takto to potrebujeme zvládnuť vždy'. Ale potom sa nám už tento stav nedarilo nájsť."

Aký bol teda rozdiel medzi prvou a druhou polovicou sezóny?

"Postupom času píšete knihu, ale vlastne neviete, ako to všetko dejovo dopadne. Učíte sa nové veci o aute, spoznávate ho a prichádzate na to, ako optimálne nastaviť jeho svetlú výšku a ďalšie veci. Po niektorých pretekoch napríklad uznáte, že ste mali nasadiť väčšie množstvo krídel, prípadne mala byť zadná časť auta o niečo vyššie. Alebo že auto malo byť v niektorej časti okruhu konzistentnejšie. S hľadaním správneho balansu sa pasujete každý víkend. K dispozícii je množstvo informácií."

V minulosti si už hovoril aj o tom, že sa dokážeš šetriť na druhú polovicu sezóny a vždy v nej chceš byť lepší.

"Nie šetriť... Určite sme nič nešetrili, dávali sme do toho všetko. Je to skôr o tom, že príde letná prestávka a máme čas pozrieť sa na prvú časť ročníka. Môžeme si posvietiť na naše silné i slabé stránky a uvidieť, či to dokážeme napraviť. Počas každých pretekov sa tu a tam niečo naučíme, čo nám môže pomôcť vyriešiť neznáme z iných pretekov. Keď toto puzzle poskladáme správne, tak môžeme mať silnejšiu druhú polovicu sezóny."

V tomto roku si mal viacero neskutočných vrcholov. Bolo ich dosť. Prečo?

"Rozhodne. V skutočnosti nevidíte, že mám okolo seba obrovskú skupinu ľudí. Sú to akési moje nástroje či moji vojaci, môžete ich nazvať ako len chcete. Ide o to, ako dokážeme jeden z druhého dostať maximum. Všetci si myslíme, že fungujeme na najvyššej možnej úrovni, ale jeden z nás sa môže nakloniť smerom k druhému a pomôcť mu z neho dostať ešte viac. Moja úloha spočíva v tom, aby som dostal maximum z každého jednotlivca, ktorý tu je. Je to aj o analýze po pretekoch, ako všetko osobne pochopíte, ako sa s ľuďmi prepojíte po zbabranom víkende, ako ich potom pozdvihnete. To, ako z toho niečo vyťažíte a ako na tom následne staviate, bolo kľúčom k tomuto roku. Len pred chvíľou som bol s mojimi najbližšími, teda s mojim motorovým inžinierom a s niekoľkými ľuďmi od elektroniky. Práve s nimi som po stránke komunikovania najviac prepojený, práve z nich sa snažím dostať maximum. Toto je kľúčové."

Ale nie oni na Vettela v daždi v Hockenheime sťahovali tri sekundy na kolo...

"Áno, ale ak by som týchto chlapcov nemal na správnych miestach, tak by som nedokázal vyťažiť to, čo vo mne je. Po stránke jazdenia zo seba viem dostať to, čo vo mne je, ale ak oni niečo zbabrú, prípadne neurobia správne, tak nedokážem odomknúť potenciál auta. Preto sme tu všetci ako celok."

Základné schopnosti jazdca sú rovnaké, ale dá sa povedať, že to, ako ich dokážeš zo seba vyťažiť a predviesť, je iné ako v roku 2007?

"Áno, je to na celkom inej úrovni. Ale platí to aj teraz: aj po minulom roku som si rozoberal úžasnú sezónu, ktorú sme mali a uvažoval som, ako by sme to mohli ešte vylepšiť. Keď získate titul, je ľahké naďalej sa viezť na vlne a myslieť si, že je skvelá. Ja sa však latku pokúšam posúvať vždy vyššie a vyššie. Aj teraz na stretnutí s našimi ľuďmi: hovoril som im, že to potrebujeme robiť inak. Aj táto analýza, ktorú sme mali, musí byť lepšia. Keď sa skončí sezóna, musíme sa na to pozrieť. Vždy len tak 'strieľam' rôzne veci a oni si to zaznačia. Keď si to nezaznačia, tak sa ich opýtam, prečo tak nespravili. Inak by na to zabudli a ja by som im to možno zabudol pripomenúť."

Hodnotil by si skutočnosť, že si v takej dlhej sezóne nespravil výraznejšiu chybu vyššie, ako tvoje výkonnostné vrcholy? Z hľadiska dôležitosti vplyvu na finálny výsledok...

"Robenie chýb... rok ako taký je ťažký a trvá veľmi, veľmi dlho. Dôležité je hlavne to, že keď už aj spravím chybu, tak aby to nebolo nič veľké, čo ma pripraví o pozície. V kvalifikácii vás môže aj strata jednej desatinky pripraviť o pozíciu, ale veľakrát som to potom v pretekoch napravil. Vždy sa však prihodia aj takéto chyby. Teraz navyše viem, ako na sebe ešte viac zapracovať, aby som nemal ani tieto desatinové straty, prípadne aby som ich minimalizoval. Za nami je už mnoho veľkých cien a objavilo sa pár prípadov, v ktorých som tú desatinku stratil. Ale následné preteky boli mojou fakt silnou stránkou."

Čo je kľúčom k tomu, aby sa minimalizovala chybovosť?

"Určite disciplína, určite usilovnosť, teda to, ako študujete a ako sa na preteky pripravujete. Vždy som to aj robil, ale dnes je situácia asi taká, ako keby ste mali prečítať sto kníh. Vy už musíte vedieť, ktoré z nich sú potrebné. Človek dokáže prečítať len určité množstvo. Vy si z toho musíte vybrať to podstatné a využiť to. Je to aj o skúsenostiach. Potom sa to prejaví napríklad v takých pretekoch, ako Monza: človek musí vedieť, ako na to poriadne šliapnuť, ale musí vedieť aj to, kedy na to nešliapnuť. Nie všetko sa vyhráva v prvej alebo druhej zákrute. Musíte myslieť dlhodobo, ale súčasne maximalizovať aj krátkodobé hľadisko."

O koľko iná je prežívaná skúsenosť v prípade, keď bojuješ proti silnejšiemu autu, ktoré Ferrari v určitých okamihoch sezóny malo?

"Je to úžasné. Milujem to."

Mení to tvoj prístup? Pomyslel si v niektorom okamihu na to, že táto sezóna ti uniká?

"Nie. Vždy som cítil, že nie sú ďaleko a máme ich v dosahu. Osobne však milujem takýto scenár. Rozdiel je v jednej veci, ktorú som vždy cítil, že mám... už keď som začínal a bol som ešte malý, tak moja motokára bola o ničom. Bola totálne pokrivená, ale otec ju upravil tak, aby vyzerala skvelo. Nebola však príliš dobrá. Začínal som z konca štartového roštu a to, čo motokára strácala, som musel napraviť vlastnými schopnosťami. Keď sa potom niekto opýta, za čo sme vlastne platení, tak za to, že prinesieme jednu, dve alebo tri desatinky sekundy navyše. Vždy som tušil, že príde deň, keď bude potrebné ukázať to niečo navyše, pretože práve to rozhodne medzi prvým a druhým miestom."

Neľutuješ, že v tom Ferrari v posledných rokoch nesedel Fernando, ktorý čoskoro skončí? Neľutuješ, že si s ním nebojoval vo vyrovnanom aute?

"Niekedy mám pocit, že každý podceňuje sezónu 2007, resp. na ňu zabúda. Áno, na rozdiel od niektorých jazdcov som do F1 vstúpil s top tímom, ale niekedy je ľahšie začínať v slabšom tíme, kde nie ste pod takým tlakom. Keď ste okamžite v top tíme a musíte sa presadiť proti dvojnásobnému majstrovi sveta, ktorý toho zažil už toľko, ako možno ja do tejto chvíle, je veľmi ťažké. Bol to jeden z najťažších rokov môjho života. Ja som do tej chvíle ani nebol slávny, no odrazu si ma každý začal fotiť a odrazu som musel cestovať viac ako kedykoľvek predtým. Bolo to ťažké, ale keď sa za tým poobhliadnem, tak si ten rok veľmi vážim. Avšak chcel by som už vtedy vedieť to, čo viem teraz. A Fernando. Nie, nie je mi ľúto toho, že sa nedostal do lepšieho auta. Keď s ním teraz sedím na tlačovke a niekto povie 'otázka pre dvoch majstrov sveta', tak vo svojom vnútri viem, že mohol mať aj viac titulov. V konečnom dôsledku to však nie je o tom, že by na to nemal príležitosti. Kedysi mohol prestúpiť takmer kamkoľvek, kde len chcel. A práve tieto rozhodnutia sú kľúčové. Keď si potom omylom myslíte, že máte jazdecký trh pod kontrolou - a podľa mojich vedomostí si skutočne myslel, že to všetko kontroluje... ale bol tu aj Seb a bol som tu aj ja. Keď opustil svoju pozíciu vo Ferrari, tak ju obsadil Seb a potom už nemohol ísť späť. Následne si myslel, že obsadí Sebovo miesto, ale to v konečnom dôsledku obsadili Maxom (ešte predtým Daniilom Kvjatom, pozn. red.) a povedal si 'no do pekla'. Už nemal miesto ani tam. Inak ho však mimoriadne rešpektujem. Je to fenomenálny jazdec a tieto roky mu napokon až tak neuškodili, pretože každý ho naďalej mimoriadne rešpektuje. Aj ja som sa vlastne mohol rozhodnúť pre opustenie tohto tímu a mohlo to dopadnúť buď dobre alebo aj zle."

Do akej miery sú tieto rozhodnutia o šťastí?

"Nemyslím si, že keď som prišiel sem do Mercedesu, tak to bolo o šťastí. Odviedol som si množstvo domácich úloh a doprial som si čas. Hovoril som s rôznymi ľuďmi z rôznych tímov. Pre každú možnosť, ktorú som mal, som si pripravil PRE a PROTI. Mal som totiž aj iné možnosti. Ale keď som si sadol s Rossom (Brawnom, pozn. red.), bolo to zaujímavé. Pýtal som sa na to, čo chcú spraviť pre to, aby boli lepší. V tom čase mali v tíme 400 ľudí a v McLarene sme ich mali možno 800. Nebola šanca, že by sa dokázali držať rýchlosti nášho vývoja, takže som sa pýtal, čo s tým chcú spraviť. Práve takéto otázky mi pomohli všetko lepšie pochopiť. V tej chvíli mi bolo jasné, že pri rýchlosti zamestnávania nových ľudí to ešte môže potrvať, ale vedel som, že Mercedes-Benz je ikonická spoločnosť. Neveril som, že by mali alebo mohli prehrať. Sú to pretekári. Honda má obrovské skúsenosti, ale nie sú to takí pretekári ako Mercedes. Nie náhodou sú aktuálne najúspešnejším výrobcom na scéne."

Vráťme sa k vrcholom, o ktorých si hovoril. Cítil si, že prídu?

"Všetko je to o využití okamihu. Keď napríklad v Budapešti pršalo, tak by si každý mohol pomyslieť, že takto to budeme mať všetci ťažšie, ale to by bolo ako pohľad na polo-prázdny pohár. Ja som sa na to pozeral inak a vnímal som to ako príležitosť. Hovoril som si, že je to skvelé. Súper bol za sucha rýchlejší. Vedel som, že ak to zvládnem dobre, môžem sa v daždi postarať o rozdiel. Ale vedieť to a napokon to aj spraviť sú dve rôzne veci. V takej chvíli sa snažím dostať do zóny a uvažujem o tom, ako to kolo vyskladám do jedného celku tak, aby som sa dostal dopredu."

Čakal si, že sa tak stane uprostred pretekov ako napríklad v Hockenheime?

"V Hockenheime nie. Nevedel som, že začne pršať. Keď však začalo, tak som si pomyslel, že je to OK a dostihnem ho (Sebastiana Vettela, pozn. red.). Súčasne som vedel aj to, ako uvažuje on: Myslel na to, že ho dostihnem. Určite mu hovorili, kde práve som. Noc predtým som sa zotavoval z kvalifikačnej prehry. Bolo to niečo také, ako v Silverstone 2015, kde získal pole position Nico. Bol som z toho rozrušený, ale na druhý deň som sa vrátil do hry a vyhral som. Tu som v kvalifikácii vypadol a on získal pole position. Uvažoval som o tom, ako môžem minimalizovať svoju stratu. Napokon je to o tom, ako sa dostanete z takýchto chvíľ, nuž a tieto psychologické pochody sú u mňa najsilnejšie."

Potrebuješ na to, aby si zo seba dostal maximum, nejakého nepriateľa?

"To najlepšie som zo seba dostal vtedy, keď som v motokárach štartoval ako posledný a nemal som lepšiu výbavu ako ostatní. Vtedy som sa musel pokúsiť postarať o rozdiel. Toto je podľa mňa nepriazeň. Myslím si, že v takýchto okamihoch dokážem byť na svojom maxime."

V Hockenheime si povedal, že noc pred pretekmi si sa modlil.

"Cez deň. Ale áno. No nemodlil som sa za to, aby som vyhral."

Nemodlíš sa napríklad za dážď?

"Nie, nemodlím sa za šťastie. Vždy chcem len to, aby som v daný deň mohol ukázať svoj potenciál. Vždy chcem to, aby mi dnes bolo umožnené žiť na hrane svojho potenciálu. Viem, že dokážem byť skvelý, ale niektoré veci sa vám postavia do cesty a kvôli nim nedokážete vždy byť skvelými. Len nech mi je dovolené jazdiť bez problémov..."

V tom čase sa ti naskytovala príležitosť za príležitosťou: Hockenheim, Maďarsko, kvalifikácia v Spa.

"V Hockenheime bolo aj množstvo negatívnosti (fanúšikovia na neho bučali, pozn. red.). Pre mňa je to niečo ako diabol. Dovoľte mi žiariť a vypnúť tú temnotu i to bučanie, ktoré je celkom temné. Z môjho pohľadu tam svietilo slnko, aj keď vlastne pršalo."

A ten lejak počas pódiových osláv bol ako z hollywoodskeho filmu.

"Mne sa to zdalo byť úplne biblické. Ak by ste vedeli, čo som povedal vo svojej modlitbe... a toto sa skutočne nedalo predpovedať. Tie veci, ktoré som žiadal. Nežiadal som však o dážď na konci pretekov. Bolo to asi také, že... ak niekedy žiadate o nejaký signál, tak wow, toto bol signál."

Postaral sa tento signál o to, že veríš ešte viac?

"Hmm, neviem, či som potom veril ešte viac... ale určite to pomohlo."

Použil si aj výraz 'nebo zoslalo'... napríklad v singapurskej kvalifikácii.

"Nehovorím, že niečo je zhora kontrolované. Keď poviem, že nebo niečo zoslalo, tak je to len o tom, že vždy hľadáte perfektnosť. Nikdy sa k nej nedostanete dosť blízko, ale pri danom kole som cítil, že som k nej najbližšie. Bolo to úžasné. Pre mňa to bolo jedno z najlepších kôl, aké som kedy odjazdil."

Povedal si, že jedno z mnohých...

"Pretože mám fakt zlú pamäť a neviem si spomenúť na všetky svoje kolá, ktorými som získal pole position. Nechcel som teda povedať, že to bolo toto jediné a potom si spomenúť, že som vlastne také už mal. Ale vzhľadom na to, čo mám aktuálne vo svojej hlave, tak áno, bolo najlepšie. Keď som povedal, že ho zoslalo nebo, tak to bolo o stanovovaní cieľov a o pocite, ktorý človek má. Predstavte si nebo: nebo je perfektné miesto a v danom kole som mal pocit, že som bol na perfektnom mieste. Na nádhernom mieste. Mal som fantastický pocit, vyvážený a bol som na svojom maxime."

Keď si v Hockenheime doťahoval Sebastiana, potom prišla Monza a potom Rusko, kde si sa ocitol za ním. Čo si si myslel? Aké bolo tvoje vnútorné nastavenie? Videl si to tak, že ho dostaneš?

"Nikdy som si nemyslel niečo také, takýto prístup nevyužívam. Ale keď si vezmete takého Mayweathera, ako ide do ringu. Nemyslím si, že by niekedy vyzeral tak, že by nemal vyhrať - aj keď je jeho súper vyšší alebo čokoľvek. To isté vidím, keď sa pozriem na rôznych športovcov a zamýšľam sa, aký je medzi nimi rozdiel. Zamýšľam sa nad tým, či sú nervózni, pretože vedia, čo ten druhý môže spraviť. Ale keď sa k nemu blížim zozadu, tak viem, aké sú jeho silné i slabé stránky a viem, v čom som lepší. Takže idem na to."

Vettel je v boji koleso na koleso dosť agresívny.

"Áno, rozhodne. Nie je však bezohľadný. Pri bezohľadnosti je veľmi tenká hranica medzi nevyzretou a kontrolovanou bezohľadnosťou. Tí najlepší, ako Seb a Fernando, nie sú bezohľadní. Sú agresívni, ale fér. Takto ho vnímam."

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

Odporúčame

Magazín

Pozri viac

AUTO.sk