F1.sk F1.sk

Rozhovor: Števo Eisele odkomentuje 100. veľkú cenu
zdroj:

Rozhovor: Števo Eisele odkomentuje 100. veľkú cenu

Na Števa Eiseleho čaká počas víkendu v ruskom Soči malé jubileum: odkomentuje už svoju 100. veľkú cenu. Pri tejto príležitosti sme s ním pripravili obsiahly rozhovor.

Ktoré preteky boli tvoje prvé, lebo ak ma pamäť neklame, tak to nebola Austrália...

"Hungaroring 2013. Spolukomentátor Pepa Král, preteky na tri zastávky v boxoch a prvé víťazstvo Lewisa Hamiltona v Mercedese. Zo srandy hovorím, že som sa stal jeho talizmanom, lebo som bol aj pri jeho ďalších 47 triumfoch a troch tituloch. Skoro polovicu všetkých mojich veľkých cien vlastne vyhral Hamilton."

Rovno si si nabehol na moju ďalšiu otázku: fanúšikovia Ferrari neprestajne tvrdia, že fandíš Mercedesu a fanúšikovia Mercedesu ťa zasa obviňujú z presného opaku. Ako vnímaš tento vtipný paradox?

"Je to úsmevné, ale mne to už lichotí. Možno by si fanúšikovia mohli položiť jednoduchú otázku: prečo by som mal preboha niekomu nadržiavať? Veď to nemá žiaden zmysel. Ale zase páčia sa mi tie úžasné emócie, ktoré sledovanie pretekov prináša. Ono je to asi aj prirodzené, že práve komentátor sa stáva tým prvotným vinníkom a terčom momentálnej frustrácie. Ale veľakrát sa mi už stalo, že mi daný fanúšik poslal o pár hodín druhú správu, že sorry, nechal som sa uniesť..."

Nemal si niekedy chuť to zabaliť?

"Nikdy! Zvyknem hovoriť, že byť komentátorom F1 je ďaleko za hranicou mojich snov a neskutočne si to vážim a užívam. Jasné, že začiatky boli ťažšie a patrím k tým ľuďom, čo veľa analyzujú, pochybujú, nikdy nie sú úplne spokojní a stále rozmýšľajú ako sa zlepšiť. A potom prišli momenty, ktoré mi vyrazili dych a povedal som si, že moja práca má ozaj zmysel. Jeden pán mi poslal zvukovú správu, že je síce nevidiaci, ale že si neskutočne vychutnáva každé jedny preteky. Napísala mi mamička hendikepovaného synčeka ako malý pozitívne reaguje na môj hlas či už v Teleráne alebo F1, takže vždy sa celá rodina tešia na súťažnú nedeľu. Alebo keď mi písal jeden známy, už pán v rokoch, ktorého som dokopal k tomu, aby si splnil sen a zažil efjednotku naživo. Vybral sa aj so švagrom do Rakúska a po pretekoch mi napísal, že sa za to vôbec nehanbí, ale bol to preňho taký silný zážitok, že sa na tribúne normálne rozplakal! Neskôr stihol ešte minúť celú výplatu vo Fan Store, ale bol šťastný ako blcha. A tých historiek sú už desiatky, možno stovky. Formulová komunita je neuveriteľne silná. Kamkoľvek prídem, tak to nie je len o nejakej selfie alebo podpise, ale ľudia chcú debatovať, počuť 'infošky' zo zákulisia alebo aspoň podať ruku. Nabíja ma to neskutočnou energiou a som za to nesmierne vďačný."

Števo Eisele a Jackie Stewart

Na druhej strane sa snažíš aj fanúšikov odmeniť, tvoje súťaže na Instagrame sú už celkom legendárne.

"Ďakujem, že to hovoríš, lebo je to presne tak. Pre mňa nie sú sociálne siete len prvoplánovým pódiom na pretŕčanie sa, ale snažím sa aj o nejakú pridanú hodnotu. Či už obsahovú alebo zážitkovú, lebo občas mám to šťastie dostať sa priamo na okruh či do padoku. Myslím, že vyhrať originál šiltovku s podpisom Kimiho Räikkönena je ozaj parádna cena, a to sezóna ešte nekončí…"

Nebuď tajomný a prezraď aspoň niečo.

"Haha, no dobre, ukecal si ma (smiech). Pri príležitosti tohto môjho veľkého kariérneho jubilea som sa rozhodol spustiť cez víkend svoj vlastný YouTube kanál. Dlhšie som váhal, ale nakoniec si hovorím, že prečo to neskúsiť. A hneď na úvod ponúknem exkluzívny vlog zo zákulisia Hungaroringu a k tomu ďalšiu úžasnú cenu na Instagramovej súťaži. Tentoraz sa môžu tešiť najmä fanúšikovia Lewisa Hamiltona."

Ako to je vlastne s tými cenami do súťaží? Máš dohodnuté spolupráce alebo to nebodaj platíš z vlastného?

"Ako kedy. Niektoré firmy už zistili, že sa im táto propagácia vyplatí, dá sa so mnou ľahko dohodnúť, keďže nemám žiadne bočné úmysly a navyše ma táto sféra ako absolventa marketingu dosť zaujíma a sám sa stále učím. Ale najťažšou úlohou je práve spraviť tú cenu výnimočnou, to znamená nechať ju napríklad podpísať. Tak schválne, historka ohľadom podpisu Kimiho. Boli sme v Monze s Rišom Gondom, motáme sa padokom a špekulujeme, ako to vymyslieť. Hovorím mu, že máme iba dve šance. Buď po ceste zo štvrtkovej tlačovky alebo v piatok podvečer keď všetci piloti idú na jazdecký brífing. To sú jediné možnosti, kedy nie sú v dave a nešprintujú pred všetkými. Tak sme sa pre zmenu rozbehli my dvaja do Fan Store, kúpili sme čapicu a už sme len číhali, kedy konečne skončia rozhovory. Šanca prišla, fixka pripravená a treba povedať, že kým na spoločné selfie fotenie je väčšina pilotov háklivých, tak pri podpisovaní šiltoviek si dávajú záležať. Už len tajuplne dodám, že v piatok sme zohnali podpis Fernanda Alonsa a tiež si ho neplánujem nechať večne."

Síce sa to nezdá, ale za tých šesť rokov sa po tvojom boku predstavilo viacero spolukomentátorov.

"Rišo Gonda, Štofi Rosina, Pepa Král, Martin Trenkler, Maťo Homola a tréningy v Kanade som si strihol s Honzom Charouzom. Pri VC Kórejskej republiky nemohol žiaden z chalanov, pretože mali súťažné povinnosti, takže na preteky zaskočil technický expert Mário Keszeli. A prezradiť môžem, že počas vysielania na Markíze sme rokovali aj s jednou veľmi talentovanou slovenskou motokárovou pretekárkou, ale tej to nakoniec zatrhol otec! Škoda… V každom prípade si dovolím tvrdiť, že s každým z chalanov sa už vieme správne naladiť a čo je pre mňa najdôležitejšie - stali sme sa priateľmi aj v súkromí. Ťaháme jeden druhého a tak by to v zdravom kolektíve malo byť."

Kimi Räikkönen a Števo Eisele

Aké najväčšie faux pas sa vám podarilo?

"Pritrafili sa rôzne vážne i úsmevné situácie. Spomínam si na jedny preteky, nebudem konkretizovať, keď môj vtedajší parťák mal trochu divoký mechúr a viackrát počas pretekov išiel na záchod. Lenže akurát pri jednej takejto návšteve sa udiala nehoda, ktorú som teda aj v opakovaných záberoch okomentoval úplne neutrálne. No a parťák keď sa vrátil, tak netušil, čo sa udialo, ale réžia asi po piatich minútach dala ešte jednu opakovačku a parťák, že čóó, veď to je jasná chyba Buttona! Tak reku dík, podržal si ma (smiech). Akurát spolu s Rišom Gondom rozmýšľame, že spojazdníme GoPro kameru. Raz sme ju mali a samozrejme, že práve vtedy nastal vážny problém so zvukom. To keby ste videli čo sa dialo, aj prišiel technik, aj som od zlosti zacifroval, ale najprv som pozorne skontroloval, že ma naozaj nepočuť… Veď Rišo keď raz bude písať pamäte, tak vám povie ..."

Bol si aj ty niekedy v stave, že si ledva dokomentoval?

"Tiež som len človek a nevyhýbajú sa mi choroby. Rovnako s Pepom Králom milujeme nástup sezóny alergie. Ale to diváka nemá čo trápiť. No ak si dobre spomínam, tak myslím, že to bola Malajzia 2016, pri ktorej mi bolo od horúčky fakt, že na odpadnutie. Najmä všetky tie ranné veľké ceny sú pre mňa vážnou výzvou a potom samozrejme nekonečný Singapur alebo menej zábavnejšie preteky ako Abu Zabí či Španielsko. Ale tak zase vždy sa snažím to v takých chvíľach osviežiť nejakými pikoškami zo zákulisia. A počkaj, teraz som si spomenul na jednu divočinu. Brazílska kvalifikácia 2013! Kvôli lejaku bola prerušená na hodinu, ja sám v komentátorskej kabíne, už sme na Dajto nemali zahrať ani akú reklamu, na trati samozrejme absolútne nič, tak som ťahal z päty jednu historku za druhou. A keď mi došli, tak sa našťastie už začalo jazdiť. Ale teda bol to jeden z tých dní, keď som si povedal, že ozaj ťažko zarobené peniaze."

Na ktoré preteky spomínaš najradšej a na ktoré by si najradšej zabudol?

"V tomto je to pre mňa úplne jednoduché. Najradšej mám vždy tie najbližšie a užil som si úplne všetky až na jednu - VC Japonska 2014. Nehoda Julesa Bianchiho je pre mňa dodnes tým hrozivým zimomriavkovým momentom keď hneď vieš, že sa stalo niečo skutočne zlé. Réžia ti ponúka len široké, indiferentné zábery, žiadne opakovačky. Neskôr vidíš vystrašené tváre ľudí v pitlane, ale stále celkom nechápeš čo sa vlastne stalo. No a v tom momente vbehol do štúdia kolega Peťo Varinský, vypli sme si s Maťom Homolom mikrofóny a hovorí nám, že niekde našiel info, že za Sutilovým monopostom je ešte Bianchiho Marussia, vraj sa zrazil so žeriavom… Aj dnes mi z toho behá mráz po chrbte."

Poďme radšej na tie pozitívnejšie preteky. Ktoré sa ti v hlave uchovali asi najviac.

"Niekoľkokrát sa veru stalo, že som vyskočil zo stoličky a dokomentoval postojačky. Napríklad Azerbajdžan 2017 bol 'crazy', Brazília 2016, ale aj tohtoročný Hockenheim, Silverstone, Red Bull Ring, opäť Baku. Toľko skvelých pretekov v jednej sezóne sme už dlho nemali, a to ešte podľa mňa nie je koniec. Výnimočné sú každé preteky v Monaku, aj keď tento rok to bolo trochu zvláštne. Maďarsko 2015 a samozrejme aj 2014 - premenlivé podmienky vždy pomôžu. Inak, posledné pódium pre Alonsa. Kto by to bol vtedy povedal. Smutný príbeh."

štúdio Sport TV - Eisele, Richtr, Rosina

Poďme na to od začiatku. Ako sa talentovaný brankár futbalového Slovana a zároveň majiteľ doktorátu z marketingu dostal k motoršportu? 

"Dobrá otázka. Sám neviem, čo ma popri aktívnej kariére zaujalo v roku 1997, ale evidentne to musela byť riadna láska na prvý pohľad, keďže odvtedy som naživo nevidel asi len tri veľké ceny… A to je proste tá sila F1 čo možno mnohí ani nevieme presne popísať. Jednoducho sme fascinovaní. V dobrom aj v zlom."

Pred svojimi prvými pretekmi si mal už mnoho skúseností ako športový redaktor a moderátor, no predsa len: mal si pred nimi trému? Ako si na ne spomínaš?

"Ono to bolo celé dosť vtipné. Na konci roku 2012 sa môj vtedajší šéf v Markíze dozvedel, že televízia v podstate nedopatrením kúpila práva na F1. Dostala ich totiž v balíku s olympijským hokejovým turnajom v Soči 2014. No a dodnes som vďačný Martinovi Lisému, že sa nebál dať mi šancu, hoci som dovtedy nemal odkomentované absolútne nič. A dokonca ma to ani veľmi nelákalo. Lenže skúsil som si druhý piatkový voľný tréning pred VC Austrálie a hoci som samozrejme cítil prirodzenú trému, tak už keď som vychádzal z komentátorskej miestnosti, vedel som, že práve toto chcem robiť. Po dvoch rokoch a zmene vlastníka práv som bol v napätí, čo bude ďalej, ale našťastie prišla ponuka zo Sport TV a zvyšok je už v tejto chvíli len príjemná história."

Pripraviť sa na priamy prenos musí zabrať dosť času, ako taká príprava vyzerá? Vypracúvaš si aj nejaký "ťaháčik"?

"Pripravujem sa v podstate kontinuálne, lebo veď najlepšia improvizácia je aj tak len poctivá príprava. Takže priebežne si 'screenshotujem' niektoré zaujímavosti a vždy si spravím aj poctivý ťaháčik. Časovo to neviem odhadnúť, ale všetko aj tak závisí od kvality pretekov. Pokiaľ je dobrá šou, tak sa na ťahák ani nestihnem pozrieť. Samostatnou kapitolou je fyzická príprava pred pretekmi. Nikdy neponocujem, nechodím do hlučných podnikov, nepijem ľadové či bublinkové nápoje, alkohol a cigarety sú pre mňa celoživotným tabu a obdivujem iných, ako to zvládajú. Hlas je spolu s mozgom môj základný a najcennejší pracovný nástroj, takže si ich poctivo opatrujem (úsmev)."

Z koľkých rôznych miest si už komentoval?

"Z Bratislavy, Prahy a Budapešti (smiech). Ale na to si sa asi nepýtal. Komentovať z okruhu je od čias Bernieho veľmi drahá zábavka, ale mal som to šťastie minulý a tento rok na Hungaroringu. A hlavne na tohtoročnú kvalifikáciu nikdy nezabudnem. Búrka, blesky, hrmenie a na konci Q2 nám vypadol prúd. Dobehli dvaja maďarskí technici, vymenili komentátorskú aparatúru a za rekordných sedem minút sme boli späť vo vysielaní. Celkovo to bol úžasný víkend, hlasivky som si týždeň regeneroval."

Rišo Gonda, Števo Eisele, Maťo Homola

Koľko pretekárskych okruhov si navštívil?

"Hmm, asi štyri. Hungaroring, Red Bull Ring, Monza a Monte Carlo. A samozrejme náš Slovakiaring a Masarykov okruh v Brne. Každý má svoje špecifiká, svoj vlastný príbeh a atmosféru. Vrelo odporúčam najmä Red Bull Ring, ktorý ponúka asi najkomplexnejší zážitok a možnosti výhľadu, plus kvalitný sprievodný program v nedeľu."

Nekonečná otázka posledných rokov znie: čo by si zmenil na F1?

"Hmm, práveže Formula 1 musí v prvom a neposlednom rade zostať hlavne sama sebou! Keď počujem niektoré uletené nápady, najmä také, že musíme sa prispôsobiť miléniánom, tak ma ide roztrhnúť. Ktorý samovrah sa už len bude doprosovať skupine ľudí, ktorá ani nevie čo chce, ale chce to hneď a všetko? Choré. Určite by som nemenil nič zásadné, iba pár drobností, ktoré treba lepšie vyladiť, vrátane niektorých okruhov... Pneumatiky na dve až tri zastávky v boxoch, maximálna dĺžka pretekov hodina a 40 minút, menej výrazná aerodynamika, neobmedzený prietok paliva, väčšie nádrže i otáčky motora a tím profesionálnych komisárov na celú sezónu. A vráťte nám grid girls! Ďakujem (smiech). Na druhej strane ale vnímam iný novodobý celospoločenský problém a to skutočnosť, že veľká časť dnešnej populácie je v podstate neuspokojiteľná. A to myslím teraz úplne všeobecne takmer vo všetkom. Ľudia stále požadujú viac, viac, viac a to je (viac-menej) nebezpečná pasca. V našich skromných podmienkach neustále premýšľame ako sa zlepšiť, ponúkame interakciu s divákmi cez Facebook alebo Instagram, k tomu atraktívne súťaže, veď napríklad atmosféru Soči na vlastnej koži zažijú výhercovia a hneď potom nás čaká veľké finále s Effective racing o jazdu v skutočnom formulovom monoposte. No a hlavne netreba zabúdať, že na Sport TV si fanúšikovia môžu vychutnať kompletný súťažný víkend od piatku do nedele, väčšinou aj s GP3 a F2, čo neponúkajú ani oveľa bohatšie televízie vo vyspelejších motoršportových krajinách. Nehovoriac o vašej F1.sk. Mnohé svetové krajiny nemajú taký promptný infoservis z efjednotky, ale niekedy mám pocit, že aj čitatelia vás berú už ako samozrejmosť, pritom makáte v podstate 24/7 celý rok. Takže za mňa určite pochvala a poďakovanie k tomu. Ozaj, minule som sa prudko zamyslel, že vlastne kedy stránka vznikla?"

Náš aktuálne služobne starší redaktor je tu od 1. októbra 2002, takže tiež bude mať v týchto dňoch jubileum. A Brazília bude jeho 300. veľkou cenou, ktorú pre F1.sk spravodajsky pokrýval. Stránka však fungovala už pár rokov predtým.

"Nech sa páči! Poslušne hlásim, že som vašim verným čitateľom už od strednej. Len tak ďalej chlapci."

Baví nás to asi rovnako ako teba, tak schválne: do kedy si to ešte trúfať potiahnuť? Budeme spoločne oslavovať aj preteky č. 200?

"Formula 1 sa stala mojou ultimátnou srdcovou záležitosťou a úprimne si neviem predstaviť život bez nej. A bez svojej priateľky, samozrejme (úsmev). Uvidíme, nechcem zbytočne blúzniť, ale jasné, že snom asi každého komentátora je priblížiť sa k legendám ako Heinz Pruller alebo Murray Walker. Ale ako hovoria futbalisti či hokejisti: pôjdeme na plný plyn od pretekov k pretekom a dáme do toho srdiečko. Na tých 99 veľkých cien som veľmi pyšný a ďakujem všetkým fanúšikom, že si to užívajú spolu so mnou."

Mimochodom, Števovi sme v hornom menu našej stránky založili aj vlastnú rubriku, kde nájdete všetky jeho články: kliknite SEM.

Števo Eisele


Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

Odporúčame

Magazín

Pozri viac

AUTO.sk