F1.sk F1.sk

Devätnásť rokov po: Häkkinen spomína na zlyhanie z Monzy (VIDEO)
zdroj: McLaren

Devätnásť rokov po: Häkkinen spomína na zlyhanie z Monzy (VIDEO)

Presne pred devätnástimi rokmi sa uskutočnila Veľká cena Talianska pre rok 1999, ktorá bola dosť nezvyčajná. Dlho to vyzeralo tak, že ju vyhrá Mika Häkkinen, ale osud bol proti. A napokon je proti do dnešných dní, pretože na talianskej pôde ešte nikdy nevyhral fínsky pretekár.

"Keď si spomeniem na Veľkú cenu Talianska, pocítim nával ľútosti. Na 'pista magica' som totiž nikdy nevyhral," uviedol Häkkinen vo svojom príspevku pre oficiálnu stránku McLarenu. "Súťaženie na Monze bolo vždy špeciálnym zážitkom. A to nielen vďaka ozaj neskutočným rýchlostiam, ktoré sme tam dosahovali, ale aj preto, že hlavne počas môjho pôsobenia v McLarene som bol kvôli našej obrovskej rivalite s Ferrari pod intenzívnym tlakom."

Lietajúci Fín priznal, že chuť vyhrať v Monze bola obrovská. Všetkým v McLarene bolo jasné, že ak by sa to podarilo, celé Taliansko by išlo vybuchnúť od zlosti. "Ale nielen to, pretože Monza je istým spôsobom väčšie podujatie ako tie, ktoré sa konajú na iných pretekárskych okruhoch. Nenapodobiteľný Juan Manuel Fangio vždy hovoril, že víťazstvo na slávnom autodróme je hodné dvoch víťazstiev na iných okruhoch. Maestrovi v tomto nebudem protirečiť."

V roku 1994 skončil Häkkinen s McLarenom-Peugeot na treťom mieste a o rok s McLarenom-Mercedes na druhom. "Na pódium som sa v Monze dostal štyrikrát, ale vo dvoch zvyšných prípadoch som mal šancu vyhrať, no vyšiel som naprázdno. V roku 1997 sme zariskovali s palivovou stratégiou a bol som posledným zo skupiny lídrov, ktorý išiel do boxov. Ak by to vyšlo, ocitol by som sa vo vedení, ale dopadlo to tak, že cestou do boxov mi došlo palivo."

"Veľmi to hnevalo, ale niekedy musíte akceptovať kalkulované riziko týkajúce sa stratégie, vďaka čomu môžete oproti súperom získať rozhodujúcu výhodu. Náš tím tak či tak mal čo oslavovať, pretože môj kolega David Coulthard vyhral," pripomenul Mika Häkkinen.

Pred VC Talianska 1999 mal Häkkinen teploty. "Rozhodne som nebol stopercentný, ale nejako sa mi podarilo zvládnuť kvalifikáciu a auto postaviť na pole position. Skutočne rýchle kolo je v Monze takmer hypnotickým zážitkom. Hluk davu sa spája s revom motora... keď sa priblížite k rýchlosti 200 míľ za hodinu (okolo 320 km/h, pozn. red.), horizont sa zúži a stromy, tribúny či staré budovy sú vo vašom periférnom vnímaní len rozmazané."

"Keď som prichádzal na štartový rošt, tak som ešte nebol úplne v poriadku, ale vzhľadom k tomu, čo sa stalo neskôr, to nemôžem považovať za výhovorku. Spomínam si na to, že v ten deň som išiel inou stratégiou, pri ktorej som musel ísť absolútne naplno. Už od začiatku som musel ísť na sto percent, nie na 95. Bolo s tým spojené určité množstvo rizika, ale keď chcete vyhrať, musíte akceptovať aj riziko."

Fínsky pretekár pripomenul, že v Monze sa jazdí s absolútne slabým prítlakom. "Keď zatáčate do zákruty, tak zadná časť auta je úplne ľahká," skonštatoval Häkkinen, ktorý si preto vypracoval vlastný spôsob prejazdu zákrutami: "Na vstupe som nohu nechal na plyne a držal som ju tam. Bol to zvláštny pocit a zdravý rozum mi hovoril, že auto takto jednoducho pôjde rovno - ale ono to fungovalo."

"Správne som to v pretekoch zvládol možno tridsaťkrát a komentátori hovorili, že som v 'komfortnom vedení'. Zašiel som však o prevodový stupeň ďalej, ako som mal, miesto dvojky som zaradil jednotku. Okamžite som pocítil, ako sa mi zadné kolesá zablokovali. Bolo mi jasné, že nemám čas na potiahnutie spojky, prípadne na zachytenie auta nejakým iným spôsobom. Začal som nezvratnú cestu smerom do štrku a v Monze je veru hlboký."

Auto skutočne uviazlo a Mika z neho musel vyskočiť. "V tej chvíli som cítil enormné sklamanie. Veľmi som túžil po tom, aby som v Monze vyhral. Majstrovská bitka bola veľmi vyrovnaná a chcel som si vybudovať náskok. No ešte viac som chcel víťazstvo z Monzy."

Fanúšikovia sa začali tešiť a na tribúnach sa rozpútalo doslova peklo. "Emócie sa dovalili ako príval," spomínal Mika Häkkinen, ktorý zamieril pod blízke stromy. "Necítil som hnev, pričom zvyčajne po takej chybe cítite práve ten. Ja som však cítil smútok. Počas svojej kariéry som vyhral na veľkolepých okruhoch s históriou ako Monako, Spa-Francorchamps, Indianapolis, Silverstone a Suzuka, ale v Monze mi víťazstvo unikalo. A nie vinou osudu, ale vlastnými zaváhaniami."

"Sedel som pod stromom a snažil som sa dať dokopy svoje emócie, ale bolo to zbytočné. Plakal som. Napokon som v tom roku majstrovstvá vyhral - chvalabohu. Ale ak by sa mi to kvôli tej chybe nepodarilo, tak by ma to prenasledovalo. Teraz je to však OK a smútok dokážem dať stranou. No aj tak by som si veľmi prial môcť povedať, že som vyhral veľkú cenu v Monze!" dodal Mika Häkkinen.

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

Odporúčame

Magazín

Pozri viac

AUTO.sk