F1.sk F1.sk

Legendárny Enzo Ferrari zomrel pred 30 rokmi, no jeho vízia stále žije
zdroj: Scuderia Ferrari

Legendárny Enzo Ferrari zomrel pred 30 rokmi, no jeho vízia stále žije

Enzo Ferrari sa na tento svet pozrel poslednýkrát presne 30 rokov dozadu 14. augusta 1988. Svoj legendárny príbeh však začal písať poriadne dávno predtým. Prvé riadky z úvodnej kapitoly sa dokonca odohrávajú už pred jeho oficiálnym narodením. Ide o jeden z množstva príbehov, ktorými je jedna z najväčších osobností automobilového sveta opradená.

V oficiálnych dokumentoch sa ako dátum Enzovho narodenia uvádza 20. február 1898, hoci v skutočnosti bol na svete už o dva dni skôr. V Taliansku sa v tom čase strhla silná snehová búrka, kvôli ktorej ho otec nedokázal zapísať do matriky v deň jeho narodenia.

Po deväťdesiatich rokoch sa jeho neuveriteľná cesta skončila. "Dokonca aj dnes sa ma mnohé zo správ z dňa jeho smrti hlboko dotknú," cituje Piera Ferrariho, Enzovho syna, motorsport-total.com.

"Ako chcem, aby si ma ľudia pripomínali? Uprednostnil by som ticho," znie jeden z citátov Enza Ferrariho, ktorý si zo svojich narodenín zvykol robiť žarty. Keby však vedel, že jeho smrť takmer presne pripadne na "ferragosto", teda jeden z tradičných talianskych sviatkov, to ticho by azda ešte zvýraznil. "Môj otec by sa v hrobe obracal. Neznášal ferragosto. Radoval sa ako malé dieťa, keď mohol ísť 15. augusta testovať do Fiorana," spomína Pierro Ferrari.

August a september roku 1988 boli pre Ferrari mesiacmi plnými emócií. Len pár týždňov po smrti Enza Ferrariho sa Gerhardovi Bergerovi a Michelemu Alboretovi podarilo získať prekvapivé double v domácej Monze. Víťazstvo to bolo skutočne nečakané, McLaren-Honda bola vtedy dominantnejšia ako Mercedes z rokov 2014 až 2016. Senna s Prostom vyhrali všetky podujatia sezóny — až na VC Talianska.

Alain Prost bol zo spomínaných pretekov vyradený, no Senna bol aj pár kôl pred koncom jednoznačne vo vedení. "Tifosi na tribúnach boli takmer úplne ticho. Dve kolá do cieľa a Ferrari Gerharda Bergera a Michela Alboreta boli na druhom a treťom mieste, ale výrazne strácali," pripomína si veľkú cenu nemecký novinár Mathias Brunner. "Prví diváci zbalili svoje žlté vlajky a pobrali sa domov."

Senna sa blížil ku o kolo pomalšiemu Jeanovi-Louisovi Schlesserovi, ktorý zastupoval za Nigela Mansella s ovčími kiahňami. "Senna sa pohol rýchlo, tak rýchlo, že Schlesser na moment zaváhal. Stačilo to na to, aby netrafil brzdný bod a prebrzdil." Senna šiel pred neho, no v zákrute nebolo dostatok miesta a zadným kolesom zavadil o Schlessera. "Tifosi neverili vlastným očiam!"

"Ani nie o 120 sekúnd neskôr Ferrari preťali cieľovú čiaru a vzali nečakané double. To vzrušenie nemalo hraníc. Po pretekoch som stál v boxovej uličke. Diváci ako jedna veľká vlna zmietli všetko, keď ich vypustili na trať. Polícia rýchlo zamkla zadné vchody do boxov. Bolo treba použiť hrubú silu na to, aby sa predišlo chaosu v padoku," dodal Brunner.

"Aj po toľkých rokoch ma silno zasiahnu všetky správy, ktoré sa v auguste objavujú pri príležitosti výročia úmrtia môjho otca," ďalej hovorí Piero. "Teší ma, keď viem, že môjho otca milovalo a rešpektovalo toľko ľudí. Spomienky naňho si uchovávam ako poklad. Nie je ľahké sa s niečím takým, ako je smrť vlastného otca, podeliť s verejnosťou. Aj tak to však robím rád, pretože dokonca aj dnes ma ľudia každodenne kontaktujú, aby mi povedali, akú dôležitú úlohu zohral v ich životoch Enzo Ferrari. Nie je to len o zákazníkoch či fanúšikoch. Je to o ľudoch, ktorí obdivovali trúfalosť môjho otca a jeho schopnosť ísť si za cieľmi. To ich inšpirovalo."

Vďaka Enzovi a jeho neúnavnej práci sa z Ferrari stala nielen jedna z najúspešnejších a najatraktívnejších automobiliek sveta, ale aj najväčší tím histórie Formuly 1. Taliani sa tešia toľkým úspechom ako nik iný.

"Enzo Ferrari si nikdy nebral dovolenku," spomína na svojho zakladateľa aj samotná automobilka na svojej oficiálnej stránke. "Aj keď si niekedy doprial pol dňa voľna vo Viserbe na pobreží Jadranského mora, na ceste domov sa vždy zastavil v spoločnosti, spísal nápady, ktoré mu mohli vzkrsnúť a skontroloval, či všetko dobre funguje. Bolo to akoby potreboval firme a jej zamestnancom na dobrú noc potľapkať po pleci. Bol prísnym otcom, so svojimi zamestnancami mal úprimný a čestný vzťah. Keď oslavoval 90. narodeniny, v továrni večeralo 1700 ľudí."

"Enzo Ferrari tu fyzicky chýba už tridsať rokov, ale nikdy skutočne neodišiel. Ľudia, s ktorými pracoval, preniesli na svojich kolegov to zapálenie a rešpekt voči práci, ktorú považoval takmer za poslanie," dodáva samotné Ferrari.

Enzo Ferrari a JM Fangio
Twitter

Ferrari nie je len obyčajnou spoločnosťou či len takým hocijakým pretekárskym tímom. Ferrari je podľa Sebastiana Vettela mýtus a zároveň sen, ktorý si splnil po zisku štyroch majstrovských titulov a rokoch obdivovania červených monopostov.

"Už od prvého dňa, keď som vstúpil do Ferrari v roku 2014, som cítil ducha zakladateľa, ducha Enza Ferrariho," píše Vettel pre talianske noviny La Stampa. "V Maranelle bol prítomný všade. Narodil som sa v roku 1987, len rok pred Ferrariho smrťou, takže som ho nemal šancu stretnúť. Dnes si môžem len predstavovať, ako by naše stretnutie asi vyzeralo. Viem však, že by som ho veľmi chcel spoznať, pretože si myslím, že bol výnimočnou osobnosťou. Bol mužom s víziou. Táto vízia v spoločnosti a v Scuderii pretrváva dodnes."

"Všetci ľudia bez ohľadu na svoju úlohu cítia jeho prítomnosť a pracujú s väčším zapálením. Toto robí tím vzpínajúceho sa koňa takým odlišným od ostatných. Ferrari je pre každého mýtom. Pre mňa bolo už odkedy som bol chlapcom. Červené auto bolo vždy moje najobľúbenejšie, aj potom, keď som sledoval Schumachera v červenom. Ferrari je mýtus a vo Formule 1 má len dva volanty. Považujem za veľkú česť, že môžem byť pilotom Scuderie Ferrari," dodal muž ašpirujúci na zisk svojho prvého titulu so Scuderiou.

Enzo Ferrari chcel byť najskôr novinárom, potom operným spevákom, no nakoniec sa rozhodol pre kariéru pretekára. Zúčastnil sa 47 pretekov, z ktorých viac ako desať za Alfu Romeo aj vyhral. Tušil však, že svojimi schopnosťami sa veľkým hráčom nevyrovná. Namiesto snaženia sa o získavanie titulov z pozície jazdca v roku 1929 založil Scuderiu Ferrari a skúsil to z pozície šéfa. Odvtedy spieval už len v sprche, novinárom pozeral cez prsty a na tradičnej koncoročnej tlačovej konferencii si z nich robil žarty.

fanúšikovia Ferrari
TASR/AP

Ako sa Ferrari dostalo ku svojmu legendárnemu vzpínajúcemu sa koňovi? Podľa niektorých logo vzniklo vďaka talianskemu bojovému pilotovi Francescovi Baraccovi, ktorý mal na svojom lietadle vyobrazeného práve koňa. Patril totižto aj ku kavalérii. Iné zdroje zas hovoria o tom, že Baracca ho prevzal od stuttgartského letca, ktorého v boji zostrelil.

Po jeho smrti sa jeho matka stretla s mladým pretekárom Enzom Ferrarim a požiadala ho, aby mu koňa namaľoval na auto. Enzo si dal na svojej práci záležať a čierneho koňa vyobrazil na žltom podklade z erbu jeho rodného mesta Modena. Kedy sa logo prvýkrát objavilo na aute Ferrari nie je známe.

Ferrari sa čoskoro stalo samostatným tímom. Najskôr sídlilo v Modene, no po zničení továrne sa presunulo do Maranella. V roku 1947 sa na trhu objavilo prvé Ferrari. Keď legendárna značka prvýkrát porazila Alfu, Ferrari to okomentoval slovami: "Akoby som zabil svoju matku."

Jedinečný príbeh sa začal. Ferrari spravil zo svojej značky legendu, ktorej farby poznajú aj deti. Bol majstrom svojho remesla, ciele dosahoval vďaka veliteľskému prístupu, ktorý niektorých zamestnancov posilnil, slabších zas vyradil. Proti sebe staval aj pilotov, čo z nich vždy dostalo maximum. Úspech bol stredobodom všetkého.

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

Odporúčame

Magazín

Pozri viac

AUTO.sk