F1.sk F1.sk

Monako 1988: Ako Sennovo fantastické kvalifikačné kolo vystriedalo trpké sklamanie
zdroj: McLarenF1

Monako 1988: Ako Sennovo fantastické kvalifikačné kolo vystriedalo trpké sklamanie

Pred niekoľkými dňami sme si pripomenuli výročie pamätného monackého víkendu spred tridsiatich rokov. Sobotňajšia kvalifikácia, ktorá vyšla na 14. mája 1988, sa do histórie zapísala ako neskutočný výkon Ayrtona Sennu. V tomto duchu sa niesli aj následné preteky, ale len do určitého okamihu.

"Prevádzkoval som Alainovo (Prostovo, pozn. red.) auto," povedal konštruktér a inžinier Neil Oatley, ktorého slová cituje oficiálna stránka McLarenu. "Alain dosiahol čas 1:26,9. Ayrton následne 1:24,4. Alain sa zlepšil na 1:25,4, ale Ayrton okamžite na 1:23,9. Pamätám si na do istej miery strašidelný výraz, ktorý sa objavil na Alainovej tvári. Nedokázal pochopiť, ako a kde sa Ayrton dopracoval k takému času. Toto nám napriek všetkej technológii ukázalo, že jazdec sa ešte stále dokáže postarať o veľký rozdiel."

Spomínané kolo brazílskeho pretekára, ktorý tragicky zahynul v roku 1994, je doslova opradené legendami. Azda každý fanúšik motoršportu počul o tom, ako Ayrton vstúpil do tajomného tunela a dokonca nekonal vedome. 

"V kvalifikácii sme využívali pneumatiky pre preteky. Nemali sme kvalifikačné gumy, takže sme mohli odjazdiť veľa kôl," spomínal Ayrton Senna v nahrávke, ktorá sa zachovala z 27. júna 1990. "Pamätám si na to, ako som začal a postupne som bol rýchlejší a rýchlejší. Najskôr som bol na pole position o niekoľko desatiniek, potom o pol sekundy, potom takmer o sekundu a napokon o viac ako sekundu. Jednoducho som išiel, dával som do toho viac a viac a v jednom okamihu som bol dokonca o vyše dve sekundy rýchlejší ako všetci ostatní vrátane môjho tímového kolegu s rovnakou výbavou."

"V tom okamihu som si odrazu z ničoho nič uvedomil, že som bol mimo svojho vedomia. Monako je malé a úzke. V tej chvíli som mal pocit, že som v tuneli. Okruh bol pre mňa jednoducho tunel. Išiel som, išiel, išiel a držal som sa v rámci fyzických limitov okruhu. Bolo to asi také, ako keby som bol na koľajniciach, aj keď som na nich pochopiteľne nebol."

Ayrton Senna - McLaren MP4/4 - Monako 1988
McLarenF1

"Potom som si odrazu uvedomil, že už je to príliš veľa; spomalil som, pomaly som sa vrátil do boxov a povedal som si, že v ten konkrétny deň by som sa už na trať nemal vrátiť," hovoril Senna. "V tom momente totiž hrozilo, že zájdem za svoje vlastné limity i za limity auta. Za limity, ktorých som sa predtým nikdy nedotkol. Bolo to niečo, čo som nemal... ani nie, že som to nemal pod kontrolou, ale nebol som si presne vedomý toho, čo sa to vlastne deje. Len som išiel, išiel, išiel. Neskutočný zážitok."

Neskutočný zážitok v pozitívnom slova zmysle vystriedalo o deň neskôr, teda 15. mája 1988, obrovské sklamanie. Očakávalo sa, že Senna by sa mohol dostať pod tlak zo strany Prosta, ale Francúz sa na štarte prepadol za Gerharda Bergera a pozíciu získal späť až v 54. kole. To bol už Senna o celých 49 sekúnd vpredu! Prostovi bolo jasné, že za 24 zvyšných kôl ho nemôže dostihnúť, ale skúsil to zahrať psychologickou kartou: zaznamenal najrýchlejšie kolo pretekov.

"Pochopiteľne som vedel, že nemám šancu dostihnúť ho," uznal Alain Prost. "A obzvlášť, keď ide o Ayrtona v Monaku. Nebola šanca. V takejto situácii je to však o tom, že aj keď máte šancu jedna k miliónu, musíte sa pokúsiť využiť ju. Tlačil som na to ako šialený a čakal som, čo sa stane."

Napriek prosbám z boxového múra Senna odpovedal ďalším zrýchlením, aby následne predsa len mierne zvoľnil. A vtedy to prišlo. Zmena tempa pravdepodobne priniesla malú stratu koncentrácie a v časti Portier slabo ťukol vnútornú bariéru, čo ho poslalo krížom cez trať do druhej bariéry. Ayrton vypadol a Prost sa dostal do vedenia.

zápis kôl Ayrtona Sennu z VC Monaka 1988
McLarenF1

Senna mal blízko svoj apartmán a okamžite tam zmizol. Zavrel sa a niekoľko hodín na nič nereagoval. McLaren dnes píše: "Pre všetkých v tíme to bolo veľmi frustrujúce - hlavne pre mechanikov. Tí totiž nepoznali detaily jeho vypadnutia."

"Vedeli sme, že sa niečo stalo, pretože viac okolo nás už neprešiel," povedal jeden z mechanikov Mark Hannawin. "Ale netušili sme, čo sa pokazilo. Špekulovali sme o tom, či sa niečo uvoľnilo alebo zlomilo. Neprestajne sme sa sami seba pýtali, či sme všetko poriadne dotiahli, či sme spravili toto či tamto, či sa niečo neuvoľnilo. Absolútne nič sme netušili, pretože s Ayrtonom sme nemali kontakt."

"Ešte v ten večer sme odleteli do Anglicka, na druhý deň sme mali voľno a v utorok sme išli klasicky do práce. Vtedy sme sa dozvedeli o tom, že trafil bariéru. Ale bolo to veľmi dlhé obdobie na to, aby sa k nám dostala informácia, že sme neurobili nič zlé," odkázal Hannawin.

Svoj postreh k všetkému pridal aj šéf tímu Ron Dennis: "Emócie, ktoré sa v jeho prípade po nehode dostavili, boli o čistom hneve na seba samého. Nikdy som ho nevidel a ani nepočul frustrovanejšieho a zlostnejšieho. Ohľadom svojho výkonu bol veľmi negatívny a tímu sa veľmi ospravedlňoval."

"Ayrton bol absolútne oddaný, kompletne koncentrovaný a z pretekárskeho športu a víťazenia v pretekoch ťažil neskutočné zadosťučinenie a povznesené emotívne skúsenosti. Bol unikátny v tom zmysle, aké množstvo adrenalínu ho zvyklo zavaliť; a nielen v prípade víťazstva, ale aj po fantastických kvalifikačných kolách a pochopiteľne majstrovských tituloch. V jeho prípade to bola vždy emotívna húsenková dráha," dodal Ron Dennis.

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

Odporúčame

Magazín

Pozri viac

AUTO.sk