F1.sk F1.sk

Leberer spomína na Sennu: Fanúšikov fascinuje aj po dlhých rokoch
zdroj: McLaren

Leberer spomína na Sennu: Fanúšikov fascinuje aj po dlhých rokoch

Od okamihu, ako Ayrton Senna prestupoval z Lotusu do McLarenu, uplynulo už tridsať rokov. Už do tých chvíľ patril medzi uznávaných jazdcov a v rokoch 1985 až 1987 skončil dvakrát na štvrtom a raz na treťom mieste konečného majstrovského poradia, no jeho kariérny vrchol prišiel až potom. V rokoch 1988, 1990 a 1991 získal tri tituly a zdolal aj etablovaného Alaina Prosta.

Francúz bol v McLarene už od roku 1984 a tím mal do veľkej miery postavený okolo seba. Senna to preto vôbec nemal jednoduché, avšak svojim talentom a ochotou pracovať sa dokázal presadiť. Práve od roku 1988 začal s Brazílčanom spolupracovať fyzioterapeut Josef Leberer, ktorého v športe máme do dnešných dní - pôsobí v Sauberi a v tomto roku sa bude starať o duo Marcus Ericsson-Charles Leclerc.

"Naše prvé spoločné preteky sa uskutočnili v roku 1988 v brazílskom Rio de Janeiro," zaspomínal si Leberer pre Speedweek. "K svojej práci vo Formule 1 som sa dostal prostredníctvom profesora Willyho Dungla, ktorý sa v 70. rokoch staral o Nikiho Laudu a pokračoval s ním aj potom, ako Lauda začal svoju druhú kariéru v McLarene. Šéf McLarenu Ron Dennis potom oslovil Dungla a chcel niekoho, kto sa bude starať o jeho jazdcov. Opýtal sa, či by o niekom nevedel. Nuž a Willy, na ktorého rehabilitačnej klinike som vtedy pracoval, navrhol mňa."

"V zásade to teda bola náhoda, jednoducho som bol v správny čas na správnom mieste - ak to môžeme takto povedať," pokračoval Leberer, ktorému vraj Dungl zdôraznil, že na to má všetky predpoklady a navyše je dostatočne komunikatívny, takže sa na pozíciu mimoriadne hodí: "A odrazu som sedel v lietadle smer Brazília! Sám seba som sa pýtal, či to vôbec zvládnem."

Netrvalo dlho a odborník zo Salzburgu si všimol, že Senna je iný ako ostatní pretekári. To, že každý vo Formule 1 je orientovaný na úspech a je cieľavedomý, je celkom jasné, no Ayrton tieto hodnoty posunul ešte ďalej. Jeho prístup bol vraj neskutočný: "Mal silnú vôľu, zanietenie, pozitívny prístup, bojového ducha, bol neuveriteľne disciplinovaný, venoval pozornosť detailom, bol vášnivý a pochopiteľne aj nekompromisný. A čo si mnohí z nás uvedomili až postupom času, bol extrémne ľudský a vrúcny."

"Spočiatku azda nebol fyzicky najlepšie pripraveným jazdcom. Prost bol viac fit. Ayrton však bol už v tom čase latkou po stránke psychiky. Senna si veľmi skoro uvedomil, že ak bude na sebe viac pracovať, tak sa vie dostať o krok ďalej. Nuž a začal s tým s jemu vlastnou cieľavedomosťou a vytrvalosťou. Vedel, že sedí vo víťaznom aute, no uvedomil si, že fyzicky potrebuje byť silnejší. Rok čo rok na tom pracoval, až bol v tomto ohľade napokon najlepší."

Leberer mal len o rok viac ako Senna, takže boli rovesníci: "A podľa mňa si na mne cenil to, že aj ja som sa svojim vlastným spôsobom pokúšal odvádzať vždy maximum. Nebol to človek, ktorý by niekomu rýchlo začal dôverovať, no netrvalo dlho, kým sme sa dopracovali k dôvernému vzťahu. Pri práci s jazdcom je to veľmi dôležité. Ako človek sa potom otvoril a spoznal som viac jeho stránok, ako len pretekára Sennu."

"Do dnešných dní sa mi ťažko počúva, keď ho niekto označuje za bezohľadného a hovorí o ňom tak, ako keby bol pri ceste za úspechom schopný prejsť aj cez svojich súperov. Ja som pritom vedel, že existuje aj iná Sennova stránka. Ako sa staral o deti v Brazílii, ako podporoval nemocnice, jeho práca filantropa. Často pritom hovoril: 'Nechcem, aby toto všetko bolo verejné. Ešte mám príliš malú moc na to, aby som niečím skutočne pomohol. Mojim úmyslom je však to, aby som veci v Brazílii obrátil na pozitívne'..."

V tíme bol talentovaný jazdec vnímaný ako boh. Mechanici a inžinieri vraj cítili a videli, ako veľa je ochotný spraviť a všetkých ich to strhlo. Na jednej strane bol odhodlaným pretekárom, no na druhej strane až ostýchavým človekom, pre ktorého "bolo na prvom mieste dobro svojich krajanov. Brazília bola na tom v tom čase zle, ale Senna im každé dva týždne dodával nádej, že ich život môže byť lepší."

"Hlavne v Japonsku za mnou ešte aj dnes prichádzajú ľudia - mimoriadne úctiví - a povedia: 'Vy ste pracovali s veľkým Sennom. Prosím, povedzte nám niečo o ňom'. Už je to viac ako dvadsať rokov, ale táto fascinácia pre Ayrtona Sennu je nenarušená! To hovorí za všetko. Som hrdý na to, že som po jeho boku mohol nejaký čas pôsobiť."

Spolupráca dvojice Leberer-Senna sa skončila po necelých šiestich rokoch. Na prelome apríla a mája 1994 ju ukončila nešťastná havária v Imole.

"Vo svojom živote každý prichádza o príbuzných a kamarátov," pripomenul Josef Leberer. "Otec mi kedysi hovoril, že aj to je súčasť života: niekto prichádza a niekto odchádza. Ayrton mi raz povedal, že kým bude jazdiť, chce, aby som sa o neho staral. Prísne povedané to tak napokon aj bolo, aj keď si nikto nepredstavoval takýto náhly koniec."

"Počas letu do Brazílie som mal potom dosť času na to, aby som sa s Ayrtonom rozlúčil svojim spôsobom. Niekoľkí jeho známi sedeli spolu so mnou v business-triede, Varig (letecká spoločnosť, pozn. red.) vymontovala niekoľko sedadiel a pripravila miesto pre truhlu. Takto sme leteli do Brazílie. Cestou z letiska do mesta som bol ako v tranze - všade ľudia, samé transparenty. Smútil celý ľud."

Veľmi emotívne bolo aj stretnutie s rodinou a sám Leberer podľa vlastných slov následne premýšľal o tom, čo bude ďalej robiť. "Pochopiteľne som uvažoval o ukončení pôsobenia v F1, ale napokon som pokračoval. Azda by si to takto želal aj on. Život musí ísť ďalej..."

"Fajn je podľa mňa to, že Ayrton Senna ostal živý aj do dnešných dní. Počas všetkých tých rokov sa vždy a všade po svete hovorí o Sennovi. Spomienky na Ayrtona sú čerstvé. Ešte aj dnes nájdeme na okruhoch vlajky Sennu, transparenty i upomienkové predmety. Je to jedinečné," dodal Josef Leberer.

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

Odporúčame

Magazín

Pozri viac

AUTO.sk