F1.sk F1.sk

Ako si večer po pretekoch v Jereze 1997 Schumacher s Villeneuveom vypili
zdroj:

Ako si večer po pretekoch v Jereze 1997 Schumacher s Villeneuveom vypili

Náraz Michaela Schumachera do Jacquesa Villeneuveho v záver sezóny 1997 rozpútal mediálnu búrku. Čo sa však stalo v ten večer, je už verejnosti menej známe.

Preteky v Jereze sa stali jedným z najdramatickejších koncov sezóny. Už samotná kvalifikácia priniesla nezvyčajné divadlo - až traja piloti dosiahli úplne totožný čas.

"Bolo to ako z amerického filmu," spomína Jacques Villeneuve v článku Autosportu. "Ale taký bol celý ročník. Práve preto ide o šampionát, na ktorý sa nezabúda. To by ste nenapísali. Keby ste spravili taký scenár, ľudia by sa pýtali: 'Ako niekto mohol napísať niečo také? To sa, samozrejme, nikdy nemôže stať!' Ale stalo sa."

Villeneuve vysvetľuje, že FIA vedela, kto bol v kvalifikácii skutočne rýchlejší. Časomiera totiž dokázala stanoviť čas aj presnejšie ako len na tisíciny sekundy. "FIA mala ešte ďalšiu cifru, ale tá sa pri stanovovaní štartových pozícií nezohľadňuje. Nie som si istý, aká tá cifra bola, ale som šťastný, že to neviem. Pole by mohol totiž získať niekto úplne iný!"

Sobota sa pre fanúšikov, ktorí chceli napínavý záver, vyvinula perfektne. A sľubne sa začal aj posledný deň sezóny. Na štarte sa Schumacherovi podarilo Villeneuva predstihnúť. Kanaďan sa prepadol až za svojho tímového kolegu. Netrvalo však dlho a ten ho pustil dopredu. Od toho momentu už skoro všetko záviselo len od dvojice pilotov v boji o titul.

"Prestavovali sme si milión scenárov, z ktorých však žiaden nevyšiel," spomína Villeneuve. "Do prvej zákruty som šiel spoločne s Frentzenom. Nevedeli sme, čo robiť, kto má ísť dopredu. Potom sa začali šialené preteky. Jedno kvalifikačné kolo za druhým. V snahe priblížiť sa Michaelovi som niekoľkokrát takmer nabúral. Trochu som stratil aj za Saubermi (poháňanými motormi Ferrari, pozn. red.), ktoré dostali pokyn ma pribrzdiť."

Villeneuve vedel, že aby mal titul istý, musel Nemca predbehnúť. "Celé preteky som videl, že brzdím oveľa neskôr ako Michael. Mohol som sa pokúsiť o kamikadze útok. Keby som sa dostal na rovinke o meter bližšie, mohol by som to skúsiť. Vedel som, že uspejem, len ak ho prekvapím. V boxoch som teda zastavil až po ňom. Vedel som, že mám na nových gumách dve kolá. Nič viac."

Kanaďan dal do toho všetko. "Riskoval som, dokonca som vyšiel na trávu. Potom som si všimol, že som bližšie ako v iných kolách." Nuž to na Schumachera vyskúšal: "Zrazu si uvedomil, že už som sa tam strčil. Otočil sa smerom von, no zrazu do namieril na mňa. Tvrdo narazil, lebo netrafil kolesá, ale bočnicu."

Tento manéver Schumacherovi nevyšiel. Skončil v štrku. Villeneuve mohol pokračovať, no od vypadnutia ho tiež delilo len málo. "Auto vyskočilo do vzduchu, no mal som šťastie, že som zostal na trati. Myslel som si, že sa niečo zlomilo. V skutočnosti boli zlomené úchyty batérie - viseli len na kábloch. Brzdy som doslova hladkal. A je dobré, že som to robil. Inak by som skončil."

Reportér Autosportu, Adam Cooper, bol v tom čase priamo v centre diania. Spomína, že pre Ferrari to bola zdrvujúca porážka. Nielen kvôli tomu, že suchoty Ferrari pokračovali, no i z obáv pred možným trestom.

"A tiež celá tá nešťastná vec okolo tisícok šiltoviek s nápismi 'Michael Schumacher, Majster sveta F1 1997', ktoré dal vyrobiť jeho premotivovaný manažér Willi Weber," píše Adam Cooper. "Niekoľko vzoriek bolo v motorhome Ferrari a môj spolubývajúci Eddie Irvine mi pár zaobstaral. Jednu som dal Villeneuveho inžinierovi Jockovi Clearovi, ktorý si ju nasadil, zatiaľ čo prechádzal padokom."

Podujatie v Jereze bol rozlúčkou Williamsu a Renaultu. Francúzsky výrobca zorganizoval veľkú párty, ktorá sa zmenila na oslavu víťazstva. Svoju párty zorganizovalo aj Ferrari s Marlborom, no tá sa stala skôr nepríjemnou povinnosťou. Väčšina pilotov zostala v ten večer v hoteli, keď si v jednom momente povedala, že je načase ísť na oslavu Renaultu.

"Skočili sme do taxíkov, dali adresu a viezli sa, viezli sa, viezli sa. Zdalo sa, že sme už na polceste do Barcelony, keď sme ten klub konečne našli. Ľudia prichádzali k nášmu stolu, aby Jacquesovi zagratulovali. A keď sa noc začala rozbiehať, zapli sa svetlá a bar sa zavrel. Sotva prešla polnoc," hovorí dlhoročný novinár.

Villeneuveho družina sa vybrala nazad do Jerezu: "Teraz bolo otázkou, či sa nám podarí v tomto ospalom meste nájsť miesto, ktoré by zvládlo nejakú nedeľnú akciu. Niektorým napadlo, že by sme mohli vtrhnúť na párty Marlbora, ale z toho zišlo, keď sme stretli ďalší konvoj áut. Boli to Schumacher, Irvine a zvyšok ľudí od Ferrari. Ich podujatie sa tiež skončilo a tiež hľadali miesto, kam by mohli ísť. Spoločne sme našli len jedno riešenie - ísť naspäť do hotela a spraviť si párty tam."

Hotel však tiež nepatril medzi tie najživšie miesta na planéte. "Bar bol zavretý a nech sa majster sveta či vicemajster akokoľvek snažili, manažéra hotela presvedčiť nedokázali. Čoskoro sme našli plán B. Všetci vyrazili do svojich izieb, vybielili minibary a lup priniesli dolu. Zrazu sa veľký recepčný stôl zaplnil desiatkami malých fľaštičiek od vodky, whisky a ginu. Naša párty sa začala. Veci sa rýchlo vymkli kontrole a manažér svoj názor zmenil - rozhodol sa ten bar otvoriť. A nakoľko sme nemali nikoho, kto by si ho vzal na starosti, prevzali to Schumacher s Villeneuveom. Schumacherovi som dal žltú parochňu a on si ju nasadil."

"Bolo nás tam už dvadsať a robili sme taký hluk, že nám niekto konečne doniesol kľúče od baru," spomína si na pamätný večer Villeneuve. "Povedali nám, že je to v poriadku. Niekto za to musel zaplatiť! Nemali sme žiadneho barmana a tak sme ho prevádzkovali sami. Bolo to vynikajúce."

Pravá párty sa začala. Irvine priniesol z izby gitaru a zahral pár akordov z Wish You Were Here od Pink Floyd. Stačilo to na to, aby Schumacherov fyzioterapeut obrátil hore nohami pár smetných košov, z ktorých spravil bubny.

Za barom sa Schumacher s nasadenou parochňou neustále usmieval a snažil sa s mierne odmietavým Villeneuveom nadviazať rozhovor. Neuveriteľná vec, keď pomyslíme, čo sa na trati stalo a aká to bola kontroverzia. "Bolo to zvláštne, no nebol na to žiaden dôvod. Nik sa nebavil o nehode, len si užívali svoje role barmanov."

Synovi Gillesa Villeneuvea sa to páčilo: "Bolo to zábavné, hral to s ostatnými, bol veľmi dobrým hercom! A som si istý, že aj časť z neho si to užila. Pomyslel som si, že je to úžasné, pretože to isté by som spravil ja: 'Okej, porazil si ma.' Rovnaké to bolo s Damonom predchádzajúci rok. V tom momente som ešte netušil, čo sa malo stať."

O pár dní sa rozbehla kampaň na očistenie Schumacherovho mena. V nemeckých novinách sa objavila fotografia párty v hoteli. Schumacher s Villeneuveom stáli za barom v párty nálade, akoby sa len pred pár hodinami nič nebolo udialo. "To bolo ešte pred všetkými smartfónmi. V miestnosti bol jediný fotoaparát a patril človeku veľmi blízkemu Schumacherovi. Villeneuveho záver bol taký, že fotka unikla, aby jeho rivala vykreslila v dobrom svetle."

"Použil ich, aby veci poupratoval," vysvetľuje Villeneuve. "Príbeh mal byť takýto: 'Nič sa počas pretekov nestalo. Len sa pozrite, veď sme priatelia.' To ma nahnevalo, vôbec som to nečakal."

Villeneuve na záver prezradil, že nemôže uveriť, že od pamätného dňa uplynulo už 20 rokov. "To je tá najdivnejšia vec. Pamäť nestarne, spomienky nestarnú. Keď na to spomínate, uvedomíte si, že sa to pokojne mohlo stať včera. Teda, včera nie, pretože dnes nemám opicu!"

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

Odporúčame

Magazín

Pozri viac

AUTO.sk