F1.sk F1.sk

VIP fanúšik Ľubomír Višňovský: na každú veľkú cenu sa pripravujem na simulátore
zdroj: PR.Konektor

VIP fanúšik Ľubomír Višňovský: na každú veľkú cenu sa pripravujem na simulátore

911 zápasov v NHL. Kompletná medailová zbierka z MS v hokeji. Tri slovenské tituly so Slovanom Bratislava. Množstvo individuálnych ocenení. Životopis hodný obdivu a rešpektu. Lenže Ľubomír Višňovský vždy bol a stále našťastie je človek bez hviezdnych manierov, veľký pohoďák a k tomu ešte aj obrovský fanatik motoršportu. Formulu 1 nielen vášnivo sleduje, ale jeho jazdecké zručnosti pripomínajú dnes už legendárnu korčuliarsku šikovnosť a priam patentovateľnú prácu s hokejkou. Stretli sme sa pri netradičnom motokárovom súboji s Maťom Homolom na rakúskej trati pri dedinke Bruck. Ideálny čas vyspovedať Višňu, alias zlatého chlapca (nielen) z Göteborgu v našom prvom VIP fanúšikovskom rozhovore.

Keď sa povie Formula 1, tak moja osobne prvá matná vizuálna spomienka je na bielo-červený Marlboro monopost McLarenu. To som mohol mať nejakých 8-9 rokov. Ako to máš v pamäti uložené ty?

Presne tak isto, otec fandil Prostovi a ja Sennovi. Prost bol taký profesor a Senna drzáň, ale mega talent, vždy niečo vymyslel na tej trati. Išiel nekompromisne, mal svoje pravidlá a tých sa držal. Mne sa to páčilo ako tam vždy “narval” to kolo, do každej zákruty naplno, neuhol… Tam som to začal sledovať a potom prišla éra Schumachera. Krásne súboje s Mikom Häkkinenom.

Na koho strane si bol?

Držal som palce Schumimu, ale potom som bol rád, že prišiel niekto a troška ho sekol z toho trónu, takže som bol chvíľu aj na Fínovej strane. A potom sa mi zase páčil Alonso, keď sa zjavil.

Ako si prežíval 1. máj 1994? Lebo ja nikdy nezabudnem ako sme oslavovali moje desiate narodeniny, celá rodina natlačená v obývačke. Zvučka športových správ a úvodný šok - zomrel Ayrton Senna. Vtedy som ešte Formulu 1 nesledoval, ale podvedome som to evidentne vnímal, pretože tá správa mnou silno otriasla.

Pamätná Imola. Nevidel som tie preteky, tiež iba večerné správy. Zvláštne, že Senna sa v tej sezóne výrazne trápil s monopostom, sťažoval sa oveľa intenzívnejšie. No a ono to celé aj tak vyvrcholilo. Zrazu som si uvedomil, že toho človeka už nikdy neuvidím na trati, všetky tie kúsky čo predvádzal a samozrejme, že to bolo niečo neuveriteľne smutné pre mňa, ako keď dieťaťu zoberiete “angličák”. Tiež som bol ešte decko, ale bol som veľmi smutný.

Väčšina formulových fanúšikov ešte v útlom veku sníva o kariére kozmonauta, smetiara či pilota F1, ako to bolo s tebou?

Ako malý chlapec som samozrejme aj ja sníval, že budem pilotom F1. Mal som tú česť previezť sa v tej dvojsedadlovej formulke. Sedel som aj v jednosedadlovom monoposte Ferrari i Red Bullu, ale nejazdil som, bohužiaľ. Verím však, že sa mi ten sen raz splní!

Ono ty nie si len taký obyčajný fanúšik či divák. Prezraď akú hráčku si si nedávno kúpil.

Doma mám od českej firmy simulátor. Príjemná vecička, môžem si tam meniť autá aké chcem od cestných športiakov ako LaFerrari či McLaren P1 cez GTčka až po formulové monoposty. Vždy ako pozerám F1 víkend tak sa snažím najazdiť si ten aktuálny okruh. Napríklad na Hungaroringu som nechápal jednu ľavotočivú zákrutu, ktorú piloti išli na šestke a mne to šlo iba na dvojke. A jasné, že tie ich časy nemám šancu dosiahnuť, aj keď je tam staršia verzia monopostov.

zdroj: Archív Ľ. Višnovského

Priznaj sa, ktorého pilota máš navoleného?

Za seba jazdím. Občas idem aj nejaké preteky. Môžeš si nastaviť obtiažnosť od amatéra až po úplného profíka. Raz som to nevedel nastaviť, išiel som teda s profíkmi a skončil som predposledný. (smiech)

Aká bola tvoja prvá návšteva formulového okruhu? Bol si ohúrený, prekvapený alebo nebodaj sklamaný?

Tak hlavne vtedy boli ešte čisté benzínové motory, žiadne hybridy, žiadne “vysávače”. To sa vôbec naživo nedá porovnať ani len s poslednými osemvalcami. Je to trochu smiešne, chýba mi ten zvuk, pretože bol neuveriteľný. Na jednej Ferrari show som počul V12 aj V10 a tie dvanásťvalce, to bol strašný rev. Tú dobu by som pokojne vrátil späť. Emisie sa majú riešiť v cestnej premávke a nie v kráľovskej triede motoršportu, ktorá je nielen šou, ale aj technologicky najďalej.

Tento rok si bol priamo v Monaku, presne nad prvou zákrutou St. Dévote, aké to bolo?

Je to výborná poloha, lebo sme odtiaľ videli pol okruhu z toho balkónu. Monako je špecifické, všetci piloti ho milujú, nesmieš spraviť chybu, lebo hneď havaruješ a počas tréningu tam bolo pár ťukancov a výletov. Ale potom v pretekoch bol pokoj. Škoda, že Kimi z pole position neudržal tempo a Vettel ho cez overcut obehol. Kimi sa aj rozčuľoval, Ferrari to podľa mňa aj tak stavilo na jedného pretekára. Na rozdiel od Mercedesu, keď v Maďarsku vrátil Hamilton pozíciu Bottasovi pred cieľovou čiarou. A to keď som videl, tak som povedal wau, klobúk dole.

zdroj: Archív Ľ. Višnovského

Mnoho ľudí si nevie predstaviť preteky naživo a radšej zostávajú verní televíznemu prenosu. Monako je samozrejme špecifické, ale je naozaj aj také výnimočné?

Je to vyslovene šou. Napríklad tie lode, neviem či to bolo v prenose počuť, ale v momente keď skončili preteky, tak všetky lode spustili svoje klaksóny-trúby. A to urobilo neskutočnú atmosféru.

Ako sa vlastne zrodila tvoja láska k rýchlym kolesám?

Už keď som si spravil vodičák, kúpil som si športovú Fiestu XR2i, ktorá bola popri vtedy 50-koňovým felíciám a fábiám veľmi silné auto. Potom som občas skúsil motokáry, ale len tie základné. Neskôr som bol pozrieť preteky F1 a keď otvorili okruh v Orechovej Potôni, požičal som si auto, zajazdil si a chytilo ma to. Kúpil som si auto, dva roky trénoval a potom sa zapojil do Ferrari Challenge.

Potom však prišla havária. To ti asi nebolo úplne všetko jedno...

Slovakia Ring som mal poctivo najazdený, chodil som tam 2-3-krát do týždňa. Spravil som ale ukážkovú chybu z neskúsenosti. Pred nami totiž bola havária a štyri-päť kôl sme išli za safety car, vychladli mi gumy. Po reštarte som nabehol do najrýchlejšej zákruty, v ktorej sa jazdí cez 200 km/h. Gumy ma nepodržali, vyletel som ľavými kolesami na štrk a už sa to nedalo udržať. Hneď som vedel, že je zle a už som len čakal čo bude.

Ľubomír Višňovský na Slovakiaringu
Slovakia Ring

Prežil si aj taký ten bájny strach zo smrti? Že sa ti v sekunde prehral film tvojho života...

Smrti som sa nebál, len som čakal či niečo nepraskne - noha, ruka, hlava. Bol to obrovský náraz, myslím, že lakeť aj členok som si dosť udrel, ale doktori sa najviac báli vnútorných zranení, keďže “čelovka” v 170tke do betónu nie je nič príjemné. Pamätám si, že následne v pondelok som išiel na ľad s Mirom Šatanom a po 10 minútach mi prišlo zle. Šiel som domov a týždeň ležal v posteli. Všetko ma bolelo, hlavne vo vnútri brucha a hlava. No a samozrejme, že v klube (New Yorku Islanders) zúrili a hlavne sa báli, či som v poriadku. Odvtedy som mal jazdenie prísne zakázané.

Predpokladám, že po tomto zážitku ti to okrem klubu chcela zatrhnúť aj manželka!?

Práveže manželka mi povie, že keď ťa to baví, tak sa tomu venuj, len si dávaj pozor na seba... Ani formulu, ani cestné, ani okruhové autá mi nezakazovala, naopak ma v tom podporovala. Teraz už viem, že som na to celé išiel z opačného konca. Najprv som mal začať poctivo s motokárami, pekne postupne prechádzať na silnejšie stroje a nie hneď preteky nadupaných športiakov.

Nesmie chýbať ani otrepaná otázka: bude zo syna obdivovaný hokejista alebo obávaný pretekár?

Chodili sme na motokáry, celkom šikovný bol, ale zatiaľ mu chýba taká ctižiadosť a ja ako rodič ho nechcem do niečoho tlačiť. Hrával hokej, teraz zase futbal. Nútiť ho ale nebudem, poradím mu rád, ale hrať ani jazdiť zaňho nemôžem, takže sa bude musieť rozhodnúť sám.

Ľubomír Višňovský a Mark Webber
Red Bull

Poďme naspäť k F1. Sleduješ ju aktívne v televízii i naživo. Aké sú tvoje zatiaľ najväčšie zážitky?

Mám napríklad fotku s Markom Webberom tesne predtým, ako nastúpil do formule na Hungaroringu (rok 2010). Poprial som mu veľa šťastia a on tie preteky nakoniec aj vyhral, čo ma dosť potešilo. S Markom i Davidom Coulthardom sme boli na večeri, takže to sú také top zážitky. Mojím najobľúbenejším jazdcom je Fernando Alonso, len momentálne chudák nemá motor a monopost na to, aby končil na stupňoch víťazov alebo aspoň v top 5. Je to veľký talent a škoda, že nemôže naháňať Vettela s Hamiltonom vpredu. Raz si hore a raz dole, roky tiež človek nezastaví, tak uvidíme, či zostane v F1.

Vettel alebo Hamilton? Konečne tu máme majstrovský súboj ako lusk. Dvaja velikáni, dve ikonické značky.

Vettel aj celé Ferrari ma prekvapili, aký skok vo vývoji urobili a ako zvládli začiatok sezóny. Mercedesy už teraz dobiehajú, uvidíme čo vytiahne Ferrari. Vettel vie výborne jazdiť pod tlakom a máva dobré závery sezóny. Bude to veľký boj. Navyše sa prebudil Bottas a tí Fíni sú takí nevyspytateľní jazdci či už Kimi alebo Mika. Teraz Bottas vystrkuje rožky, čo je len dobré pre dramatickosť. Akurát škoda Red Bullu, že nemajú motor, aby ponaháňali tieto dva tímy, ale takisto majú skvelých jazdcov. Verstappen, to je budúca hviezda a Ricciardo zase jazdí neuveriteľne konzistentne.

Aký si formulový divák? Ako prežívaš prenosy na Sport2 pred obrazovkou? Aj si zahundreš?

Samozrejme, že to prežívam. Nepáči sa mi, keď môjho jazdca zablokujú, dostane trest, alebo ho postihnú technické problémy. Na iPade mám zapnutý Live timing, kde vidím rôzne sektory, ako jazdcom odchádzajú gumy a hundrem, že choď už prosím ťa do tých boxov... Beriem to veľmi vášnivo.

Manželka a deti už vedia, že každú druhú nedeľu o 14.00 hod ti majú dať pokoj?

Presne tak, už vedia, že je Formula a nechajú ma pozerať. Spočiatku bola manželka na to alergická, že nielen hokej, ale už aj formula, tak hundrala, ale zvykla si. Ona má koníky, ja mám formulu.

Jedna vec ma neuveriteľne zaujíma, keďže v Amerika F1 stále veľmi nefunguje. Ako si sledoval preteky počas nabitého programu NHL?

Presne si pamätám, že počas pôsobenia v New Yorku sme mali tzv. suchú šatňu s televízormi a gaučami, kde som vždy chalanom preladil na F1 a celé Islanders muselo povinne pozerať formulu. Nevedeli síce, čo sa deje, ale keďže som bol najstarší, tak všetci to akceptovali vrátane takých hviezd ako Tavares či Okposo. Z mítingov som odbiehal pozrieť, aký je stav, kto vedie. Vtedy sa zvykli naháňať Hamilton a Rosberg. Z hokejistov som bol však sám, kto F1 sledoval. Ale veľa sa pýtali, našťastie som im vedel odpovedať, tak boli prekvapení. Všetko mám naštudované, sledujem novinky a hlavne sledujem tú Hondu, či sa posúva...

Ozaj, aká bola jazda v dvojsedadlovej formulke? Liberty media ako keby po rokoch znovu objavilo tento skvelý marketingový ťah...

To už bolo teda pekne dávno na okruhu v Brne. Rovinky okej, na brzdách bol riadny tlak, lebo som nevidel pred seba úplne, keďže pred sebou som mal hlavu toho jazdca. Ale chcel by som si to vyskúšať samostatne. Teraz aj rozmýšľame s chalanmi, že by sme si prenajali nejakú formulu. Majú síce priškrtený výkon, ale existuje taký trojdňový kurz a to ma láka.

Maťo Homola pred Ľubomírom Višňovským
PR.Konektor

Dnešné preteky s Maťom Homolom bola asi dobrá škola pre teba, aj Majo Gáborík by sa asi rád pridal…

Samozrejme. Aj keď som vedel, že Maťo nejazdí motokáry, bolo jasné, že bude veľmi rýchly, je to šikovný jazdec. Keďže na nich vyrastal, vždy bude mať ten správny feeling, ktorý nikdy nedobehnem. Ale tak je to v každom športe - hokeji, cyklistike či šachu… Mne ale ide hlavne o dobrý pocit a adrenalín, ktorý mi po hokejovom konci chýba. Proste si vyvetrať hlavu a na motokárach sa mi to skvele darí. Preto som si kúpil aj vlastnú motokáru 125 a poctivo chodím trénovať pod odborným dohľadom. A vždy, keď stíham, tak sledujem výkony našich chalanov – Maťa Homolu, Riša Gondu a Štofiho Rosinu. Držím im palce!

Iba doplním, že po troch stintoch si na profíka Homolu stratil len necelú sekundu a to rozhodne nie je zlá vizitka! Spomenul si však viac menej vynútený koniec kariéry, tie bolesti chrbta už museli byť neznesiteľné. Ale stále máš len 41, švárny junák, láka ťa aktívny motoršport, účasť v nejakých pretekoch?

Poviem to na rovinu, že aj som to robil, aj chcem. Okrem F1 som sa už bol pozrieť aj na Le Mans alebo rôzne Challenge série. V jednej je už dosť amatérskych jazdcov ako ja, ale mnohí zabúdajú, že preteky sa nevyhrávajú v prvej zákrute. Pritom to stojí neskutočné peniaze a niekto ti hneď na začiatku zničí celé preteky. A keďže nemám sponzorov a musím si to platiť sám, tak mi je to ľúto nechať si rozbiť také krásne auto, takže som trochu opatrný. Strašne mi to vadí, radšej nech to mám čisté, pekné, naleštené… Baví ma chodiť s chalanmi na tréning, vždy sa niečo priučím, keď je rýchlejší tak choď, nebrzdím ho, nech sa páči…

Ľubomír Višňovský, Števo Eisele a Maťo Homola
PR.Konektor

Moja obľúbená otázka na záver: Aké sú doposiaľ nesplnené motoršportové sny Ľubomíra Višňovského?

Chcel by som sa ísť pozrieť do Singapuru, zaujímavé mesto. Takisto Abu Zabí, finále sezóny. Bol som už síce na tom okruhu, ale akurát tam nebola F1. Nikdy v živote som nebol v Austrálii, tak možno tam by som sa tiež išiel pozrieť. Ale netlačím na pílu. Hlavne aby rodinka, deti boli zdravé a šťastné, to si najviac prajem a to ostatné, keď sa podarí, tak si tiež splním.

Ďakujem za rozhovor Ľubo, nech si stále taký vysmiaty. Držím palce v motoršportovej kariére!

Števo Eisele
komentátor

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

Odporúčame

Magazín

Pozri viac

AUTO.sk