F1.sk F1.sk

Formulový cestopis: zákulisie Hungaroringu - pikošky, tajomstvá a iné klenoty
zdroj: TASR/AP

Formulový cestopis: zákulisie Hungaroringu - pikošky, tajomstvá a iné klenoty

Budapešť. Rodisko iluzionistu Harryho Houdiniho či Rubikovej kocky prinieslo aj tento rok kúzelnú atmosféru. Pre Slovákov, ale aj množstvo Čechov, v podstate domáce preteky. Preklínaný i blahorečený Bernie Ecclestone túžil po veľkej cene za pomyselnou železnou oponou.

Plány s Moskvou nevyšli, centrum Budapešti nedostalo patričné povolenia, takže pätnásť kilometrov za metropolou Maďarska, pri dedinke Mogyoród, vyrástol zbrusu nový okruh. Traduje sa, že počas prvých pretekov v roku 1986 boli 40-stupňové horúčavy a keďže organizátori nestihli včas dorobiť potrebnú infraštruktúru, tak ľudia dehydrovaní odpadávali ako muchy a sanitky sa k nim nevedeli dostať. 

Ale ten ošiaľ pretrval v DNA areálu dodnes. Fanúšikovia kráľovnej motoršportu zo zabudnutého či skôr ignorovaného východného bloku konečne dostali šancu vzhliadnuť vytúžené idoly. Jeden môj známy kameraman mi pred pár rokmi nadšene opisoval historku, keď ako pubertiak podliezli s kamarátom plot a ocitli sa meter od božského Ayrtona Sennu. Sám som mal z tej spomienky zimomriavky.

fanúšikovia na Hungaroringu

Po tridsiatich rokoch je však situácia už o niečo iná. Špičková organizácia, vysoké bezpečnostné kritériá, punc exkluzivity a k tomu čarovná kartička zaručujúca vstup do formulového raja. Paddock F1. Kašlať na starú fotku, aj s vytunovaným ksichtom mám zaručený vstup na miesto, o ktorom som sa roky ani neodvážil snívať. A zrazu som toho súčasťou. Prominentný klub v ktorom sa väčšina účastníkov už cíti ako doma. Na väčšinu pretekov totiž cestujú tí istí mechanici, inžinieri, ale aj televízne štáby a novinári.

Na prvý pohľad vidieť, že tento uzavretý štát v štáte si žije svojim vlastným životom. Ono je to vlastne taká bublinka, v ktorej platia jasné a miestami mimoriadne striktné pravidlá. Kým čas štvrtkového obeda využívajú piloti s inžiniermi na obhliadku trate, mediálne tímy zosúladia na minútu presne dané tlačové brífingy. Päť minút pre anglicky hovoriacich reportérov, päť minút pre ostatných a päť minút pre píšucich. Alebo je tu ešte šanca navštíviť oficiálne tlačové konferencie. Tentoraz bola do programu zaradená jedna výnimočne. Predstavitelia FIA spolu s Charliem Whitingom sa napriek drvivému odporu snažili hodinu celý motoristický svet presvedčiť o oprávnenosti nasadeniu ochranného systému HALO.

Tlačová konferencia FIA o Halo

Medzi novinármi inak pozorne sedel a počúval aj Paul di Resta, ešte netušiac, že je v zlom outfite. Viac ako oficiálna demagógia ma však prekvapilo niečo iné. Ako následne predstúpili pred novinárov skúsení borci Vettel s Alonsom a evidentne mediálne spracovaní začali “svätožiaru” obhajovať. Pritom pár mesiacov dozadu patrili k hlasným odporcom. Zvlášť pre Vettela však prišiel nevhodný incident v Baku, po ktorom sa oficiálne zaviazal celý rok poctivo podporovať všetky bezpečnostné aktivity FIA. 

Ešteže nabehli mladé drzé pušky - Verstappen, Magnussen, Vandoorne s úprimnou a zdrvujúcou kritikou… A to si nemali vo svete politickej korektnosti dovoliť! Liberty media ich názory vystrihla z oficiálneho reportu a priestor dostali len tie “správne”….

Idem sa radšej vyvetrať prechádzkou k hlavnej tribúne, keď sa mi zrazu rozochvejú bubienky. Počujem i vidím dobre. Na trati je opäť atmosferický desaťvalec. Premaľované dvojsedadlové Minardi práve vozí zopár vyvolených šťastlivcov. Pastva pre uši krížená so spomienkovým optimizmom.

Následne bolo riadne plno v útrobách majstrovského Mercedesu. Stretnutie s novinármi mal totiž naplánované Lewis Hamilton. Najprv selfie, povinné sponzorské odpitie si z plechovky Monster a tlačovka mohla začať. Bolo cítiť plný batoh pozitívnych emócii, ktorý si Hamilton priniesol zo Silverstone. Teda okrem oboch svojich buldogov.

Lewis Hamilton selfie na tlačovej konferencii

Medzičasom začína hustnúť atmosféra v pitlane. Zatiaľ čo mechanici nacvičujú zastávky v boxoch a posielajú monoposty pekne po jednom na technickú kontrolu, smerom k boxom sa rúti dav fanúšikov. Pre bežného smrteľníka a zároveň držiteľa celovíkendovej vstupenky je to jediná možnosť, ako sa dostať ozaj blízko k monopostom. A pri troche šťastia a zdravej drzosti, akú predviedli napríklad tak trochu “šaľené východniarky” okrikovaním Hamiltona v slovenčine, sa dokonca môže podariť životná fotka do rodinného albumu.

Dojmy z prvého dňa na mieste činu sú napriek chladnému počasiu pozitívne. Všetci piloti potvrdzujú povesť ťažkých profíkov, aj keď väčšina berie mediálne povinnosti skôr ako nutné zlo. Koniec koncov, nie je ľahké odpovedať dookola skoro na tie isté otázky a hlavne pokúšať sa o veštenie sobotných či nedeľných výsledkov. 

 Daniel Ricciardo zaujal farebnými ponožkami a Esteban Ocon zase svojou váhou. Šokujúce pre mňa, že takéto “tintítko” dokáže bez problémov zvládnuť takú fyzickú námahu, akou vyše 300 kilometrov v monoposte bezpochyby je.

Piatkový program začína trochu nervózne. Konečne som sa ocitol v komentátorskej kabíne. Nechcem krivdiť starším kolegom, ale podľa všetkého to bolo prvýkrát, čo zaznela slovenčina priamo z formulového okruhu. Veľká česť! Lenže ono to celé chvíľu trvalo a oprávnene ste sa mnohí pýtali, ako sa to mohlo stať... Teda lepšie povedané nestať!?

Števo Eisele na komentátorskom stanovisku

Nie som síce technik, ale pokúsim sa vysvetliť zjednodušenú formu. Klasické komentovanie zo štúdia už má kompletne vyladené procesy, zatiaľ čo komentovanie z dejiska v sebe skrýva hneď niekoľko nástrah. V prvom rade treba povedať, že obraz a zvuk cestujú do vašich televízorov z dvoch odlišných zdrojov. Kým obraz putuje satelitom, zvuk pre zmenu ISDN linkou. Je úlohou majstra zvuku a režiséra, aby ich správne pospájali. A hoci sme my komentovali hladko, tak kvôli časovému posunu sa napríklad stalo, že sme navonok hovorili cez vysielačky, aj keď v komentátorskej kabíne sme to samozrejme nerobili. Verte mi, že to zamrzí, hlavne keď máte takúto šancu a nevypáli to ideálne. Dodnes nás to škrie a veríme, že sa to už nebude opakovať!

Mnohých zaujíma, ako vlastne celý ten proces komentovania prebieha. Tak tu je to tajomstvo: komentovanie z okruhu paradoxne neprináša takú pridanú hodnotu ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Monoposty okolo nás len prefrčia, z malej búdky vidíme len výrez boxov, takže v konečnom dôsledku sa orientujeme výhradne podľa televízneho prenosu. Máme k dispozícii oficiálny Live timing, ktorý si predplatili aj mnohí z vás. Okrem toho však nemáme nič viac, jedine tak vlastnú hlavu a množstvo postrehov a informácii, ktoré nasajeme ako špongia pri pohybe celým víkendovým programom. 

 Samotné komentovanie je už špeciálna alchýmia, ktorá však má takisto svoje pravidlá. S Pepom Králom a Tomášom Richtrom, ale podobne na slovenskej audiostope so Štofim Rosinom a Rišom Gondom, už máme dohodnuté gestá a spôsoby, čo ako a hlavne kedy. Orchester neznesie kakofóniu zvukov a preto musí medzi nami fungovať chémia. Zvyšok je už samozrejme vec vkusu a ten nikomu neberieme, konkurenciu rešpektujeme a konštruktívnu kritiku vítame. Nedá sa však vyhovieť všetkým. 

Pridám ešte jednu pikošku: občas sa stane, že je v prenose zrazu ticho. Väčšinou sú iba dve možnosti. Buď si jeden z nás potrebuje odkašľať,  alebo k nám cez slúchadlá hovorí režisér, najčastejšie pri avizovaní reklamného bloku. Nuž a občas nastane nejaký technický výpadok, ktorému ani sami nerozumieme, takže vďaka komentátorskému pultu máme možnosť spojiť sa s režisérom bez toho, aby nás počulo celé Československo.

Ale naspäť k zákulisiu Hungaroringu. V piatok už konečne začína fungovať v paddocku aj kuchyňa. "Hospitality" top tímov ponúkajú obed a poviem vám, že niekedy je to ozajstná hitparáda chutí. Dlhé roky suverénne viedol Red Bull so svojou Energy station ponúkajúc presne od 12,00 predjedlo, dva "načančané" hlavné chody a dezert; vždy so snahou o zakomponovanie lokálnych špecialít. 

Lenže zahanbiť sa už nedajú ani v Mercedese, a tak sa vám ľahko môže stať, že sa prepchávate vedľa pretekového šéfstratéga alebo dokonca Nikiho Laudu. To vám občas aj zabehne z toľkého rešpektu. Samozrejme fotenie je zakázané, toto ozaj nie je Smotánka. Najlepšia (talianska) káva je ako inak vo Ferrari a hojné občerstvenie ponúka aj McLaren. Menšie tímy využívajú tieto priestory výlučne pre členov tímu, prípadne pozvaných hostí.

Tento rok v paddocku pribudli viaceré atrakcie. Ping pong, stolový futbal či autodráha boli obletovanými zónami, ktorým neodolali ani viacerí piloti. Lewis Hamilton si dokonca ťukol s otcom Anthonym. Výsledok zápasu tlačové agentúry neuviedli. Vtipným poznatkom z paddocku je skutočnosť, že keď už sa v ňom nachádzate, tak sa veľmi rýchlo cítite ako prirodzená súčasť rodiny (bubliny). Mnohokrát si ani neuvedomíte, aká osobnosť okolo vás prechádza, a že za normálnych okolností by ste okamžite tasili foťák s prosbou o selfie.

Vandoorne pred komentátormi SportTV

Náš piatkový program je však dosť nabitý, po dvoch voľných tréningoch nahrávame vstupy do nedeľného štúdia. Šliape to rýchlo, aj keď kvôli hlučným monopostom F2 musíme zvyšovať hlas a každú chvíľu nám pred kamerou prechádza nejaký pilot či šéf tímu. Na piatu je totiž naplánovaný tradičný jazdecký míting. S obdivom a miernou dávkou závisti pokukujeme po svetových televíziách. 

Len tak pre porovnanie: kým náš tím pozostáva z piatich ľudí, vrátane kameramana a produkčného, tak vysielanie anglického Sky Sports pripravuje 60-členný štáb. Niet divu, že ponúkajú dokonalý servis. Talianske Sky má 20 ľudí, podobne sú na tom RTL, ORF, španielsky Movistar, latinskoamerický Fox alebo akčná holandská stanica Ziggo. Vďaka partnerstvu s McLarenom nechýba na žiadnych pretekoch CNN. Z novinárskych kolegov cítiť, že sú na domácej pôde, keďže väčšina absolvuje všetky veľké ceny a niektorí klasici už desiatu či dvadsiatu sezónu po sebe. Tiež by sme si vedeli zvyknúť :)

Pri odchode z okruhu o pol siedmej ešte kontrolujeme parkovisko, pretože na európskych tratiach si piloti väčšinou aj sami šoférujú a hľa, z Hungaroringu už zdrhol Lewis Hamilton - fanúšikovia mu však nechali veľavravný odkaz. No a Sebastian Vettel zase pre zmenu prifrčal na krásnej motorke, usvedčila ho švajčiarska poznávacia značka. Dvojkolesové tátoše sú inak veľkou vášňou štvornásobného majstra sveta. Viac v tomto netradičnom článku: https://www.redbull.com/int-en/vettel-motorbikes-interview

Motorka Sebastiana Vettela v Maďarsku

Sobota. Atmosféra hustne, napätie stúpa. A to nielen vďaka húfu fanúšikov. Výhercovia súťaže so stanicou Sport2 cestovali z Prahy celú noc, po ceste nabrali ďalších šťastných stopárov v Jihlave, Brne a Bratislave, aby sa na mieste pripojili k stovkám ďalších Slovákov a Čechov. Mnohí o tom rozprávajú, ale z vlastnej skúsenosti vám môžem potvrdiť, že vzájomná výmena energií naozaj funguje. Priateľská nálada, množstvo záľudných otázok, klasické hecovačky, vyškerené fotky - komunikovať s fanúšikmi tvárou v tvár má svoje neoceniteľné čaro. 

Nevraviac o tentoraz skvelej práci nových majiteľov F1 - Liberty media. Kým v uplynulých rokoch bol priestor za hlavnou tribúnou ľudoprázdny, tentoraz je plný nielen atrakcií, ale najmä ľudí. Viac v pútavom článku Milana Kubalu. A tak sme svedkami ukážkovej tlačenice až do začiatku kvalifikácie. Ešte rýchlo predtým natočiť o tom celom dokrútku, spoločne si s fanúšikmi zakričať, urobiť fotku a ide sa makať. Aj keď, v prípade, že práca je vašim najväčším koníčkom, tak je to vlastne jedna veľká radosť.

Zaplnené tribúny napokon explodujú červeným nadšením a to je prosím pekne stále len sobota. Pre nás aj pre pilotov konečne šanca trochu si vydýchnuť a zamieriť do centra Budapešti. A tak sa ledabolo prechádzam, keď tu zrazu oproti mne Romain Grosjean s tehotnou manželkou a partičkou kamarátov. Sadnem si do reštaurácie a kúsok odo mňa prichádza Paul di Resta. Pri odchode zistím, že za mnou nenápadne večeral s kolegami z talianskej televízie sám Jacques Villeneuve. To nevymyslíš, to je život…

V nedeľu prichádzam na okruh opäť už o deviatej. Pred odchodom do štúdia chcem ešte precítiť atmosféru veľkej ceny. A samozrejme skontrolovať zblízka grid girls. Uff, tento rok sa kasting naozaj vydaril.

Gridgirls v Maďarsku

Svoju “naživo” premiéru zažíva aj šikovný slovenský dizajnér a autor vizionárskeho Ferrari - Matúš Procházska so synom Šimonkom, veľkým to fanatikom a rovnako talentovaným maliarom.

Poviem vám, že vidieť prvé dojmy dospeláka je jedna vec, ale detská emócia je úplne najviac. Vyvalené oči, otvorené ústa: "To ako dokážu takto brzdiť?" Ako keby som im čítal z pier. A to ich po pretekoch F2 čaká ten hlavný chod. A mňa už len posledná prechádzka po tohtoročnom paddocku. Mierim do Red Bull Energy station, kde stále pracuje šikovný slováčisko Lukáš. Aj sme sa chceli odfotiť ako pred rokom, ale vraj majú nového šéfa a ten je na to alergický. Mať jeho problémy! 

Na poschodí prebieha družná debata Verstappenovcov aj s krajanom a expilotom Giedom van der Gardem. Josova atraktívna priateľka sa drží poslušne opodiaľ, ale celkovo nevyzerá, že by trpela.... Obrovský hlúčik novinárov je však aktuálne pred motorhomom Ferrari. Slovo majú dvaja najvyšší - Sergio Marchionne a Maurizio Arrivabene. Pre mňa je ale v danom momente oveľa zaujímavejší Martin Trenkler, ktorý počas celého víkendu opäť raz nafotil desiatky nádherných skvostov. 

Mimochodom, keď už som spomínal tie kroky, tak dosť ma baví sledovať v telefóne vlastný krokomer. A kým bežný deň dám okolo 4 000 krokov, tak tento víkend to bolo priemerne viac ako 13 000. Ale stálo to za to!

Tentoraz sa presúvam už taxíkom do pätnásť minút vzdialených štúdii Origo, kde má svoju základňu Sport TV, ale aj hollywoodsky filmári. Vďaka prezieravej daňovo-dotačnej podpore sa Maďarsko stalo už dávnejšie vysunutým pracoviskom mekky filmu. A tak sa v uplynulých rokoch stalo realitou, že kým sme my komentovali preteky F1, tak vo vedľajšej budove sa nakrúcal Marťan či Blade Runner 2. Ale to len na okraj. V našom štúdiu je už všetko pripravené, v réžií pripomínajúcej zmenšeninu NASA tiež. Začíname!

Komentátorské štúdium Maďarsko

Počas dokrútok a reklamy kontrolujeme druhým okom Twitter, do štartu pretekov zostáva už len pol hodina. Štúdio a našu komentátorskú kabínu pritom delia dve poschodia schodov. Nikto si netrúfne riskovať zaseknutie vo výťahu. Naozaj sa už párkrát zasekol! Povinným rituálom je pitstop na toalete, tiež sme len ľudia. Neperlivá voda nesmie na stole chýbať, zaujímavé štatistiky sú vytlačené, ešte raz privítam všetkých fanúšikov motorizmu a "efjednotky" zvlášť. Štartovacia procedúra pod dohľadom Charlieho Whitinga sa môže začať. Snáď si nezabudol kľúčik na odblokovanie celého systému ako v Turecku 2008.


Tak nie, svetlá poctivo zhasínajú a Veľká cena Maďarska bola práve úspešne odštartovaná...


Števo Eisele

Komentátorské štúdio v Maďarsku

Epilóg: Hovorí sa, že sen je duševná činnosť prebiehajúca počas spánku. Bez preháňania mám však dodnes pocit, že tie štyri dni na Hungaroringu som rozhodne nespal. Zažiť Formulu 1 po dvadsiatich rokoch naživo, dokonca byť priamou súčasťou okruhového diania, je pre mňa stále ako niečo za hranicou snov. Bolo by príliš jednoduché povedať len, že mám proste šťastie. Išiel som mu totiž naproti. Poctivo, s plným nasadením, vášňou a najmä obetou, ktorú vo vysielaní vníma len málokto. Môj príbeh je príkladom toho, že sa netreba báť snívať. Nebáť sa riskovať, nedať sa odradiť a hlavne si ísť svojou vlastnou cestou. Stretol som na nej množstvo rovnako sfanatizovaných a inšpiratívnych tvorov, ktorým patrí moje veľké ďakujem. Užite si ešte letnú prestávku priatelia a v nedeľu 27. augusta sa počujeme pri Veľkej cene Belgicka!

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

Odporúčame

Magazín

Pozri viac

AUTO.sk