Má zábery z Bianchiho nehody, no nikdy ich nevydal. Ľudskosť nevymrela
zdroj foto: Vladimír Rys

Má zábery z Bianchiho nehody, no nikdy ich nevydal. Ľudskosť nevymrela

30.12.2016

"Zo začiatku som fotil, no keď som šiel späť do padoku, tak som už vedel, že tieto fotky nemôžem vydať. Nemohol by som si kúpiť nové topánky vediac, že sú zaplatené nešťastím takéhoto mladého jazdca," hovorí český fotograf Vladimír Rys, ktorý bol bezprostredne pri osudnej siedmej zákrute okruhu v Suzuke.

Medzi najčiernejšie okamihy histórie modernej Formuly 1 patrí Veľká cena Japonska 2014, kde na mokrej trati havaroval Jules Bianchi a na následky tejto nehody o niekoľko mesiacov neskôr zomrel. Stal sa prvým pretekárom F1 od Ayrtona Sennu v roku 1994, ktorý za svoju vášeň zaplatil životom, aj keď podľa oficiálnych záznamov neklasifikuje FIA Bianchiho nehodu ako smrteľnú. 

"My sme už akoby zabudli na to, že motoristický šport je takto nebezpečný... Stačí si uvedomiť, že to bolo zhruba dvadsať rokov po tom, čo zomrel Ayrton. Neuveriteľné, čo vôbec FIA v oblasti bezpečnosti Formuly 1 dokázala a hlavne v posledných rokoch. Tento šport však nikdy nebude stopercentne bezpečný, to vieme všetci. Stratil by tým určitú hĺbku a prišiel by aj o záujem ľudí, pretože tam prakticky stále ide o život," povedal v exkluzívnom rozhovore pre F1.sk český fotograf Vladimír Rys, ktorý bol v tom čase bezprostredne blízko osudnej siedmej zákruty okruhu v Suzuke. 

{+t108354}

"Nevedel som, čo mám vlastne robiť. Zo začiatku som fotil, pretože tak mi to radil môj inštinkt, no keď prišiel medical car, tak som vedel, že situácia je závažná a prestal som. Keď som šiel späť do padoku, tak som už vedel, že tieto fotky nemôžem vydať. Nemohol by som si kúpiť nové topánky vediac, že sú zaplatené nešťastím takéhoto mladého jazdca," hovorí Rys a priznáva, že fotografie z incidentu aj po dvoch rokoch ešte má vo svojom archíve. 

"Mám, nevydám a možno ich aj čoskoro zmažem... Nepozerám sa na ne. Požiadala ma o ne FIA, požiadala ma o ne aj Bianchiho rodina a vtedajší tím, Marussia. Týmto všetkým som ich dal. Podľa mňa som spravil to, čo som mal ako fotograf spraviť, ale nepozerám sa na ne a určite neplánujem, že by som ich niekde publikoval," zdôrazňuje fotograf, ktorý pred možnosťou veľmi dobre si zarobiť uprednostnil ľudskosť.

Okrem neho boli na mieste nehody dvaja ďalší fotografi, ktorí sa však rozhodli svoje zábery publikovať. "Nesúdim ostatných fotografov - bolo to ich rozhodnutie, že tie fotky dali von. Ja by som to asi nedokázal. V tej chvíli sme nevedeli, či je Bianchi mŕtvy alebo nie. Mnoho ľudí hovorilo, že je mŕtvy a ja som z tohto hľadiska chcel chrániť aj jeho privátnu sféru. Vyfotil som aj veľkú nehodu v Singapure v roku 2012, Michael Schumacher so Jeanom-Éricom Vergnom, čo bola zrážka, ktorú keď ľudia videli na fotografii, tak až gúľali očami. Im dvom sa nič nestalo, vystúpili z monopostu a odišli. Samozrejme, takúto fotku použijem, no v momente, keď nevieme, či je ten človek mŕtvy alebo nie, mi to prišlo také hyenistické," pokračuje pražský rodák. 

Dá sa na takúto udalosť vôbec zabudnúť? "Určite nie. Stále si tú scénu predstavujete a je ťažké na to zabudnúť. Ja som bol po tom, ako sa to stalo, prakticky tri či štyri hodiny v šoku. Sadol som si k počítaču a nedokázal som pracovať, tak som vstal a najbližších pár hodín som nič nerobil. Je to smutná, veľmi smutná situácia a škoda, že mal Bianchi až takú smolu - havaroval práve tam, kde pred ním havaroval aj Adrian Sutil. Bohužiaľ, aj takýto je motoršport. Kedysi to bolo normálne a ľudia si to tak nepripúšťali. Vedeli totiž, že na každých piatych či šiestych pretekoch niekto umrel. Šport bol veľmi dlho bezpečný a keď sa teraz niekto zabil, tak to pre nás bol o to väčší šok. Budíček," dodáva Vladimír Rys

Rozhovor s Vladimírom Rysom Vám v plnom znení prinesieme 7. januára 2017

{+t108355}

30.12.2016

Komentáre

Odporúčame ti