F1.sk F1.sk

Gilles Villeneuve by v sobotu oslávil 64 rokov
zdroj:

Gilles Villeneuve by v sobotu oslávil 64 rokov

Gilles Villeneuve bol pre mnohých najväčší pretekár všetkých čias. Nemálo z fanúšikov však negativisticky verilo, že k svojmu tragickému koncu nezadržateľne smeroval

Gilles Villeneuve bol pre mnohých najväčší pretekár všetkých čias. Nemálo z fanúšikov však negativisticky verilo, že k svojmu tragickému koncu nezadržateľne smeroval. Podľa chladnej reči štatistík bol Gilles Villeneuve vo Formule 1 "iba" raz vicemajster sveta s nie veľmi fascinujúcim počtom triumfov - zvíťazil v šiestich veľkých cenách a z pole positon sa radoval len dvakrát. Lenže ani jedno číslo nevystihuje jeho fantastickú kontrolu šmýkajúceho sa monopostu. Srdcia fanúšikov si získal tým, že sa nevzdával ani na troch kolesách, s motorom bez oleja, či so zlomeným krídlom.

Začínal s vlastnoručne postaveným dragsterom, neskôr pretekal so snežnými skútrami. Až v roku 1976, už ako dvadsaťšesťročný, na seba upozornil sériou víťazstiev vo Formule Atlantic. Pri vrcholnom podujatí sezóny v Trois Riviéres dokázal vyškoliť aj štyroch prominentných jazdcov F1 na čele s majstrom sveta Jamesom Huntom. Ten na "šialeného Kanaďana" upozornil svojho šéfa Teddyho Meyera. Meyer mu dal šancu v treťom monoposte stajne McLaren na Veľkej cene Veľkej Británie 1977, no stále miesto pre neho nenašiel. Na konci sezóny sa ozval Enzo Ferrari, ktorý hľadal náhradu za Nikiho Laudu. A tak vzniklo spojenie, ktoré vstúpilo do histórie.

Sériou divokých incidentov si Gilles Villeneuve vybudoval povesť riskujúceho pretekára. Lenže, on ako jazdec s minimálnymi skúsenosťami z Formuly Atlantic, presedlal rovno do Formuly 1. Traduje sa, že sa ani nedá zrátať, koľko hodín spravil pri svojom prvom kontakte s McLarenom na Silverstone. Potom však so staručkým monopostom zajazdil v kvalifikácii deviaty najrýchlejší čas, piate najrýchlejšie kolo v pretekoch a v cieli mal na dosah aj konečnú štvrtú priečku. Prišiel o ňu iba preto, že na základe zle fungujúceho teplomera sa rozhodol ísť k mechanikom. Za mnoho nehôd v podstate ani nemohol. Už pri šiestom štarte v F1 mal v Long Beach na dosah víťazstvo, no mimo hru ho postal bezohľadný oneskorenec Clay Regazzoni. Legendárnu daždivú nehodu v Imole v roku 1980 zas zavinil defekt pneumatiky.

{+T73262}

Hovorilo sa o ňom, že nedokáže šetriť auto. Lenže mnohé príklady svedčia o tom, že nikto iný nemal taký cit pre pneumatiky a monopost, ako on. Na konci prvej kompletnej sezóny vo Formule 1 sa pred domácou veľkou cenou na okruhu v Montreale, ktorý dnes nesie aj jeho meno, rozhodol použiť pneumatiky s extrémne mäkkou zmesou. Technici Michelinu sa mu to snažili vyhovoriť, pretože podľa nich nemali šancu vydržať celé preteky. On však trval na svojom, dokázal naplno využiť ich výhody a zaslúžene po prvýkrát triumfoval. O pár mesiacov neskôr dokázal v Kyalami aj na oschnutej vozovke s pneumatikami s drážkovaním poraziť svojho tímového kolegu Jodyho Schecktera, jazdiaceho na slikoch. Toho následne zrazil na kolená v Long Beach, keď zopakoval svoj montrealský kúsok so supermäkkým obutím.

V roku 1979 v americkom Watkins Glen zajazdil v daždi jedno tréningové kolo o neskutočných 8,5 sekundy rýchlejšie než ostatní. V pretekoch suverénne zvíťazil a nikto ani len netušil, že posledných dvadsať kôl absolvoval s motorom, v ktorom tlak oleja klesol na nulu. O rok neskôr bol v Monaku na mokrom povrchu najrýchlejší s náskokom piatich sekúnd!

O týchto majstrovských kúskoch vtedajší fanúšikovia nemali ani poňatia. Tých si získal predovšetkým tým, že sa v nekonkurencieschopnom aute, alebo s rozbitou zadnou časťou stroja, bil ako šialený. Nadchol ich "súbojom storočia" s Reném Arnouxeom o druhé miesto vo Veľkej cene Francúzska 1979. Gilles Villeneuve vtedy jazdil na zničených pneumatikách, no dokázal poraziť oveľa rýchlejší Renault. Následne v Zandvoorte po tvrdom súboji a Alanom Jonesom, ktorého predbehol fantastickým manévrom po vnútornej strane zákruty Tarzan, pokračoval v plnej rýchlosti aj napriek tomu, že mal prasknutú pneumatiku. Výsledkom bol zničený záves a koniec všetkých nádejí na dobrý výsledok.

{+T73265}

Po triumfe v roku 1979 začali monoposty Ferrari stagnovať. Nasledoval vývoj turbomotora, ktorý bol umiestnený do úplne nevyhovujúceho starého šasi, ktoré malo asi iba štvrtinový prítlak oproti konkurencii. Aj napriek tomu, že mal k dispozícii takmer neovládateľne Ferrari 126C, Gilles Villeneuve v roku 1981 vybojoval dve najveľkolepejšie víťazstvá. V labyrinte uličiek Monte Carla získal prvý rad na štarte, pričom jeho tímový kolega Didier Pironi obsadil so stratou 2,6 sekundy až sedemnáste miesto. Najrýchlejším bol Nelson Piquet - všetci vedeli, že jeho Brabham bol odľahčený nad povolený limit. Nakoniec Gilles Villeneuve po ďalšom nezabudnuteľnom súboji s Alanom Jonesom so šťastním zvíťazil. Ihneď na to bezchybnou jazdou odolal trvalému tlaku neustále dotierajúcej štvorice omnoho lepších monopostov aj na trati plnej zákrut v španielskej Jarame.

Gilles Villeneuve bol priamym, niekedy snáď až naivne úprimný človek. V roku 1979 akceptoval želanie Scuderie Ferrari, aby sa majstrom sveta stal Jody Scheckter. Aj keď bol rýchlejší, pomáhal Juhoafričanovi, ako sa len dalo. V Monze ho nechal vyhrať, vďaka čomu mu zaistil titul, ktorý by si zaslúžil on sám. Skutočne ho nemohol predbehnúť? "Celý čas som sa modlil, aby sa mu niečo nepokazilo. Ale predbehnúť ho by znamenalo, že som nedodržal slovo," skonštatoval po pretekoch.

Očakával, že mu tento skutok bude oplatený rovnakou mincou. Bohužiaľ, toho sa už nikdy nedočkal. Rok 1982 mal byť pre naho naplnením sna. Nový tímový kolega Didier Pironi sa stal jeho blízkym priateľom. V Imole pred ním Gilles viedol, keď obaja dostali príkaz "slow down", takže mali spomaliť. Villeneuve si myslel, že to znamená držať si pozície a napokon aj spomalil, no Pironi nie. Príkaz prišiel pätnásť kôl pred koncom a Pironi sa dostal pred Villeneuvea do čela. Kanaďan si myslel, že zo strany jeho kolegu ide o šou pre divákov, keďže pred tretím Alboretom mali veľký náskok. Pozície si niekoľkokrát vymenili a Villeneuve si myslel, že je to naoko. V poslednom kole bol prvý a myslel si, že si túto pozíciu udrží, ale Pironi ho predstihol a už sa na tom nič nezmenilo. Ešte väčším šokom bolo prehlásenie manažéra Scuderie Piccininiho, že žiadna dohoda neplatila.

{+T73264}

Zdrvený Gilles Villeneuve sa už nemohol dočkať pretekov na Zolderi, kde si s Pironim plánoval vybavovať účty. V závere tréningu sa mu v ľavej zákrute Teerlamenbocht do cesty priplietol pomaly idúci Jochen Mass. Ten náhle zmenil smer jazdy, kvôli čomu došlo ku kolízii. Ferrari sa po stometrovom lete roztrieštilo o asfalt a bariéry. Jazdca aj so sedačkou vymrštilo proti pletivu, odletela mu aj prilba. K nehode prišlo 8. mája 1982 o 13.52 hod. Záchranári masážou srdca Gillesa opätovne oživili, no po prevoze do nemocnice o 21.12 hod. nespočetným ťažkým zraneniam napokon predsa len podľahol...

Dňa 18. januára 2014 by sa Gilles Villeneuve dožil veku 64 rokov.

Odporúčame

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

Magazín

Pozri viac